Zelenou krhlou polievať kvety a polievať jahody, sedieť v tráve pod ovocnými stromami a fotiť sa s malou kytičkou z lúčnych kvetov, hojdať sa pod balkónom, smiať sa a tešiť sa zo slnka, vnímať farby sirôtok a zladenia s tričkom malej H., počúvať o tatovi, ktorý je na turistike, jesť koláče, lebo deti inšpirujú, prinášajú … Čítať ďalej Detská radosť
Kategória: .seasons
Jarné kvety
Dni jari, voňavé a farebné, kvetnaté. A aj keď som nechtiac osvetlila film, aj tak sa mi ten efekt páči. Lebo pripomína slnko. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . … Čítať ďalej Jarné kvety
Identita
V noci čítam zápisky predchádzajúcich dní a vytvárajú vo mne pocitový mix, slová sa zmenili, majú iný nádych, iné prifarbenie. Bála som sa samej seba a tento strach sa o niekoľko dní zhmotnil, ožil a nútil ma hlboko premýšľať, prinútil ma k myšlienkam tvorbe vlastnej nezameniteľnej identity, byť bytosťou, čo dôverne a intímne zachytáva okamihy, pocity, … Čítať ďalej Identita
Go to the river
V rozvoji jari, ale aj iných etáp, sedieť na brehu rieky a kŕmiť kačky. V ten deň fúkalo a okolo nás lietali slová, slová spokojnosti i hnevu, taká rozprávacia pohoda pri vode, vlnitej hladine rieky. Aj teraz mi v hlave znie veselá melódia: Go go go down the river below you Sigh sigh sigh and … Čítať ďalej Go to the river
Jarný mix
Ospevovať jar a jej vône a farby, až kým sa ňou sama nepresýtim. Ale stále ma nekonečne fascinuje, jej zmeny, je rytmická a živá a vždy si počas nej vravím, že stromy a kvety by mali kvitnúť celý rok. Alebo aspoň postupne dávkovať všetky svoje kvetnaté aspekty.
Fotím si západy slnka za domom
K zbierke obrázkov prikladám zbierku slov, v bielom priestore, ktorý bol prázdny, sa množia slová a písmená nesúce šťastie a predstavy, predstavy, čo sa líšia od tých pokojných a samotárskych túžob spred niekoľkých mesiacov. Živé a veselé. A aj keď sedím nad dedinou na trávnatej lúke, sú to imaginácie, čo mi prebiehajú hlavou, raz som … Čítať ďalej Fotím si západy slnka za domom
Nedeľa nad mestom
Káva na slnečnej terase zoborského domu, biele dlaždice, kreslá, rozbúrené psy v záhrade, chvíľu tu sme a potom presvetleným lesom s fialovými kvietkami popri chodníku kráčame vyššie a vyššie a tam piknikujeme, jahodová zmrzlina, mafiny, červené víno, sedíme, ležíme na deke a psy nám občas lížu tváre a ruky, a tak pomaly na seba nechávame … Čítať ďalej Nedeľa nad mestom
jana mARTish 