Šupu z banánu som odstraňovala len veľmi pomaly a pri tom som rozmýšľala, či je to ešte láska, keď ťa nechcem donekonečna psychicky vyčerpávať zbytočnými, nenávratnými slovami, aj keď ty si sa toho nikdy nebál a mňa si vyčerpal až ku dnu ako obrovskú vodnú nádrž s pitnou vodou. Keď ťa pred sebou bránim, aj keď by som ťa najradšej zasypala množstvom výčitiek, ktoré stále v sebe nosím, ale chránim ich, aby ťa nedostali, aby si žil (s)pokojne. Keď by som dala čokoľvek za to, aby sme to skončili aspoň tak, ako to bolo v mojich zidealizovaných obrazoch oneskorene prebiehajúcich v hlave.

Našťastie už len ticho stojím otočená chrbtom k tvojmu svetu.