Åsne Seierstad: Jeden z nás, Príbeh o Nórsku

Kniha Jeden z nás, Príbeh o Nórsku nie je ľahké čítanie. Vydavateľstvo Absynt predsa oddychové čítanie ani nesľubuje. Je to silný príbeh, z ktorého zostáva ťažko. O to viac, keď ho čítam s vedomím, že ide o skutočnosť. Napriek tomu sa občas prichytím pri tom, ako verím, že sa niečo pokazí, že niečo Breivikovi nevyjde, že niečo ho zastaví a k masakru na ostrove Utøya nepríde. Márne verím v iný koniec.

Hlavným motívom knihy síce je Breivik a jeho masaker, no kniha ide oveľa ďalej a oveľa hlbšie. Autorka popisuje životy Breivikových obetí, politické pomery v Nórsku, prostredie moslimských prisťahovalcov a ich prispôsobovanie sa nórskym podmienkám. Napriek tomu, že sa väčšina z nich snažila prispôsobiť, Breivik moslimov nenávidí.

IMG_4465-2

Z nenávisti voči moslimom spísal manifest, v ktorom sa venuje ich histórii a tomu, ako podľa neho postupne ovládajú Európu. Zostavil plán, ako do roku 2083 vytvoriť ideálnu spoločnosť, bez prisťahovalcov. Na začiatku tohto plánu stál útok na vládnu štvrť v Osle a následnú streľbu na ostrove Utøya.

Morálka v našom boji stratila význam z viacerých hľadísk, napísal. Počas našich útokov zomrú i nevinní, pretože skrátka budú na nesprávnom mieste v nesprávny čas. S touto myšlienkou sa treba zmieriť.

IMG_4472-2

Streľba na ostrove trvá vyše šesťdesiat strán knihy. Po každom výstrele dúfam, že to skončí, že toto je už posledný výstrel, aj keď viem, že skutočnosť dopadla inak. Streľba nekončí, výstrely pokračujú a obete pribúdajú. Všetko je popísané príliš živo, naturalisticky. Túto časť knihy som čítala pred spaním a o streľbe sa mi potom aj snívalo. Na druhý deň som si od čítania musela dať pauzu.

Breivik sa neponáhľal. Kráčal pokojne, sledoval len najväčšiu skupinu utekajúcich. Mal dostatok času, ostrov nebol veľký. Jazero sa blyšťalo ako zbraň masového ničenia. Teraz boli všetci v pasci. Trochu ich postraší, oni poskáču do vody a utopia sa.

Tak si to vymyslel. Adrenalín ho upokojil. Vôľa zvíťazila nad telom. Zábrany padli.

IMG_4468-2

Pokojne kráčal ostrovom a strieľal. Desiatky okolností ho mohli zastaviť úplne, alebo aspoň skôr. Celá záchranná akcia bola sledom nešťastných rozhodnutí. Trochu šťastnejšie rozhodnutie policajtov mohlo ušetriť niekoľko obetí. Mohlo zastaviť Breivika, ktorý bol celý čas presvedčený o tom, že koná dobro a pracuje na budúcej ideálnej spoločnosti.

Aj preto sa táto kniha číta ťažko. A dalo by sa o nej ešte veľa napísať. No lepšie bude prečítať si ju. Fakt stojí za to.

Knihu nájdete napríklad tu.

 

Raňajky v tráve, opäť

1 copy2 copy000027 copy000022 copy000020 copy000025 copy000030 copy000032 copy000040 copy000036 a000034a000030 2 copy000036 2 copy000018 copy000039 copy000024 copy000023 copy000041 copy000035 copy000034 2 copy000007a000018 (kópia) copy000017 copy000016 (kópia) copy000014 (kópia) copy000019 copy000012 (kópia) copy000011 copy000007a000012 (kópia 2) copy000021 copy000027 copy000012 copy000026 copy000025 copy

Ako minulý rok, tak aj tento rok sme sa obliekli do pôvabných historických šiat, vyparádili sa, dali si klobúky, perly na krk, do košíka sme si naložili domáce koláčiky z lístkového cesta, cviklové sušienky a domácu pálenku, a vydali sme sa piknikovať do trávy na Dražovskom kostolíku. Neskutočná atmosféra sa opäť zopakovala, ženy sa prechádzali pod čipkovanými dáždnikmi, deti sa hrali s prútenými kočíkmi, muži v cylindroch si pochutnávali na minuloročnom víne a všetci chodili do vnútra kostolíka, aby si obzreli nádhernú kvetinovú inštaláciu Roberta Bartolena, chvíľami sprevádzanú husľovými melódiami.

Taká iná nedeľa, také výnimočné okamihy. Veľmi mám rada túto udalosť.

Na makovom poli

portret-v-makovom-polidivy-vlci-makv-makovom-polipasikave-satymakove-pole-cakajovcekytica-vlcich-makovkytica-vlcich-makov-2vlcie-maky-polekytica-divych-makovmakove-pole-za-drazovcamivlcie-makykytica-makovmakove-polekytica-makov-vlcich

Až neskôr, keď som sedela v aute a v spätnom zrkadle sa vzďaľovalo pole s vlčími makmi, som si uvedomila, že tieto obrazy som už videla. To isté miesto, tá istá (pred)búrková atmosféra, tá istá časť dňa. Sedela som v aute a počúvajúc kvapky padajúce na predné sklo som myslela na to, ako sa stále chcem tešiť z maličkostí, zachytávať obyčajné veci, všedné okamihy, poukázať na ich krásu a pôvab.

Aj keď sa krásy a pôvaby opakujú, aj keď občas cítim, že sa nikam neposúvam a zostávam zacyklená v tých istých pohľadoch, aj tak chcem cítiť radosť z toho, že kvitnú kvety, že sa ich môžem dotýkať (a dávať si pozor, aby som si nepretrela oči, lebo stále verím detským mýtom o strate zraku), že môžem byť chvíľu sama, v pokoji, bezstarostne. Aj keď sa obrazy okolo mňa opakujú, vždy ich sprevádzaj iné pocity, iné spomienky, iné myšlienky, ktoré si do analógových obrázkov skrývam a pri pohľade na ne sa vo mne prebúdzajú.

Kvety sú dar, fotky sú dar, samota (niekedy) tiež.

Úlomky jari

znamenia-jaribaburiatka-jarbaburiatkacln-duchonkaduchonkajarne-travyjarny-portret-pod-hradomjarny-portret-pred-dveramikava-a-knihy-v-izbekava-a-knihymackavelka-nockrhla-v-skleniku-u-babkysklenikwilsonovo-nabrezie-nitrajarne-polejarne-kvety-kvitnuchatka-za-dedinouvojna-nema-zensku-tvarslnko-v-izbejarny-portret

Jar prešla rýchlo a ako inak, zanechala vo mne veľa pohľadov. Prvé znamenia jari vtedy, keď noci boli ešte chladné, no dni boli čoraz viac prívetivé, veľkonočné prechádzky, návštevy, víkendové čítania a ničnerobenia, ranné vstávania pre nenahraditeľné ranné slnko (tu, na zakvitnutej sakurovej ulici), a potom ešte chvíľu prechádzka po repkovom poli, skoro ráno, keď nikde nikto nie je, v poli sa hmýri len bažant.

A ani neviem ako, jar už skoro nie je. Sú len tieto obrázky, mix jarných pocitov.

Apríl / máj instantne

Processed with VSCO with f2 presetProcessed with VSCO with f2 presetProcessed with VSCO with f2 presetProcessed with VSCO with f2 presetProcessed with VSCO with f2 presetProcessed with VSCO with f2 presetProcessed with VSCO with f2 presetProcessed with VSCO with f2 presetProcessed with VSCO with f2 presetProcessed with VSCO with f2 presetProcessed with VSCO with f2 presetProcessed with VSCO with f2 presetProcessed with VSCO with f2 preset

Môj apríl bol na obrázky chudobný, naopak máj bohatý. Taký je máj, nesie v sebe veľa darov, lákavých pohľadov, veľa kvetov, ktoré sa stále striedajú, zakvitnú a odkvitnú, jeden nahrádza druhý. Tak ako dni, tie sa tiež striedajú, plynú veľmi rýchlo, takmer každý deň sa zamýšľam nad tým, ako už môže byť apríl, ako už môže byť máj, ako od začiatku roka mohlo prejsť už päť mesiacov. Ešte minulý týždeň som nosila prechodný kabát, pretože mi nešlo do hlavy, že už môže byť teplo, veď jar sa ešte len začala. No ona už pomaly končí. Našťastie, pri pohľade na tieto mobilové obrázky vidím, že som ju až tak nepremrhala a dokázala sa tešiť z drobností a bežných okamihov. Tak to má byť.

(instagram: @janamartish)