Brodiť sa snehom, dvíhať nohy vysoko, aby sa potom opäť ponorili do čerstvého nepoškodeného snehu, ktorý úplne zakrýva chodník a sype sa do čižiem. Obdivovať zasnežené stromy, zasnežené strechy domov, komíny, z ktorých sa dymí, žmúriť oči, keď na chvíľu vyjde slnko a odráža sa od bielej zasneženej lúky. Triasť halúzkami stromov, nech aj na nás trochu sneží. Pozorovať, ako deň zachádza za kopec, ako sa v domoch pomaly rozsvecujú svetlá, ako sa pomaly stmieva, no tma v tom snehu aj tak nie je úplná.

Na tento víkend rada spomínam.