Život na lazoch


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 
Toto je jeseň, orechy a rosa v tráve, ticho v lesoch, na okolitých lúkach, kde sa pasú ovce a bača s čiernym psom sedí pri ceste, miesta, kde ľudia žijú pomaly, babička v čiernej sukni pokojne kráča po chodníku, neobzrie sa a nesúc tašky mizne v tmavom lese. A potom k nám príde starý muž, čo v prútenom košíku nesie čerstvé hríby, rozpráva o medveďoch v lesoch a mačkách v jeho dome, v dome so zelenými stenami, do ktorého neskôr vojdeme a cítime teplo z kuchynských kachieľ a vôňu sušených húb, spoznávame život ľudí zo zabudnutých svetov, ľudia sú tu vrúcni a pohostinní, púšťajú nás bližšie k sebe, nahliadnuť do ich domov bez plotov, nahliadnuť do ich všedných dní, v ktorých si z kozieho mlieka robia syry, obrábajú pôdu, pília drevo na zimu,

dni na lazoch, kde samota ľudí približuje, dni, kedy som opäť začala veriť v ľudské dobro, lebo ono tu naozaj je, len je ho akosi málo.

12 thoughts on “Život na lazoch

  1. S. píše:

    Krásné! Taky jsem naprosto dostala chuť vypadnout někam pryč jen sama nebo se svým milovaným, a jen tak mít čas na psaní a focení. A miluju atmosfru Tvých fotek. Můžu se zeptat, čím fotíš?

    Páči sa mi

  2. vlasta píše:

    Úžasné, narazila som na vaše fotky náhodou, prosím ozvite sa mi, hľadám tipy na dokument o senioroch žijúcich na lazoch – 0918 868 123, ak by ste mi mohli pomôcť… Ak nie, nevadí, pohladili ste mi dušu. Vlasta

    Páči sa mi

  3. Spätné upozornenie: Tretie narodeniny « jana mARTish

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s