A jelikož vzpomínka je desetkrát intenzivnější než to, čo človek zažil – kvůli hodnotě přidané myšlenkou – bere to Murphymu Blomdalemu dech. *
L. pri víne povedala niekoľko viet a mne sa v tom jednom okamihu, a v mnohých ďalších, ktoré prišli neskôr, pospájali všetky spomienkové súvislosti, niečo ma pichlo, bolo to ako kráčať bosými nohami po suchom ihličí, kráčať a prísť až na okraj lesa, na hranicu dvoch zvláštnych svetov, vtedy som opustila les a vstúpila do nového sveta, vzdala sa bolesti, vzdala sa pichľavého ihličia na nohách.
Možná proto jsou vzpomínky tak krásné. Protože časem, filtrem let se z nich stávají očistěné produkty, zbavené nánosů smutku a strachu. *
* Patrick Lapeyre: Život je krátký a touha bez konce
Cau Janicka,
tie tvoje analogy su krasne. Naposledy som pri “lustrovani” tvojej stranky presedela celu hodinu:) Si riadny catcher in the light:) Tak som ti len chcela povedat, ze ma vzdy potesis niecim krasnym a inspirativnym. Nech sa ti v tom dari!
ps: stale si hovorim, ze si uz musim nechat narast vlasy, lebo to vyzera na fotkach efektne:))
A k tym Topolciankam – jj, som odtial, chodim domov cca kazde dva tyzdne. Mozeme ist niekedy fotit do parku:)
LikeLike