Nikto z nás nevedel, aké prekvapenia nás budú čakať, keď si niečo po ôsmej zložíme veci na hotelovej izbe a vydáme sa tvárou k západu slnka na prechádzku plnú zlata, svetla, ktoré sa násobilo odrazmi z cesty, suchých tráv a blond vlasov, a keď slnko úplne zapadlo, tento priestor zostal modrý, modrý ako auto so psom na vodičskom sedadle.
Jeho vystrašené oči na mňa dodnes pôsobia.
Ach páni to snáď neni ani možné tak prekrásne niečo som ešte nevidela … vážne ti začínam závidieť a začínam byť frustrovaná z toho môjho ” umenia ”
Tá prvá fotka ma neskutočne dostala je to niečo prekrásne
LikeLike
ďakujem ti veľmi, ty ma vždy vieš tak vychváliť! občas ale preháňaš (nehovorím, že sa mi to nepáči :P), ale hlavne nemáš byť z čoho frustrovaná. ty len foť a tvor ďalej, tak pre vnútornú radosť :)
LikeLike
Pekné obrázky – čím fotíš?
LikeLike
ďakujem, tieto sú Canonom 1000N + 50/1,8
LikeLike
tá prvá fotka je neskutočná. inšpiruješ ma zas a znova :) ďakujem
LikeLike
to ja ďakujem za milé slová!
LikeLike
Jo? tak tomu se říká nádhera! Asi se mi zastavil dech. Ta první je fenomenální.
LikeLike
taký bol aj ten okamih, celých nás presvetlil
LikeLike