Ráno

Bol si tam, sedeli sme v podzemnej divadelnej kaviarni, pripíjali si bielym vínom, viedli rozhovory a ty si tam stál na schodoch ako tichá a nepriznaná súčasť tohto sveta, osoba so známou kresbou tváre, identická, no s odlišným, o čosi menším pohľadom (pohľadom strateným, takým, čo vôbec netuší, kým je).

Vzduch vonku bol tmavý a chladný, voňal septembrom.

A potom som značne pripitá napísala na zahmlené okno autobusu, že už nie si mojou súčasťou. Povedala som si, že je to škoda, ale že je to proste tak, pohla som sa vpred, aj keď všetky moje/naše nové kroky vedú vždy len po cudzích stopách.

Ono je to vlastne dobre, myslím si neskôr.

Vtedy neskôr, keď sa po dvoch hodinách spánku prebudím za svitania a z postele pozorujem mnou ešte nepreskúmanú časť dňa, svetlo bolo modré a slnko nevyšlo. Ešte chvíľu v stave nespavosti myslím na to, že tento způsob rána zdá se mi poněkud nešťastným, no práve naopak, je šťastným, veľmi šťastným.

Pokoj, čaj, hudby a inšpirácie, tak je dnes.

Reklamy

10 thoughts on “Ráno

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s