Bol si tam, sedeli sme v podzemnej divadelnej kaviarni, pripíjali si bielym vínom, viedli rozhovory a ty si tam stál na schodoch ako tichá a nepriznaná súčasť tohto sveta, osoba so známou kresbou tváre, identická, no s odlišným, o čosi menším pohľadom (pohľadom strateným, takým, čo vôbec netuší, kým je).
Vzduch vonku bol tmavý a chladný, voňal septembrom.
A potom som značne pripitá napísala na zahmlené okno autobusu, že už nie si mojou súčasťou. Povedala som si, že je to škoda, ale že je to proste tak, pohla som sa vpred, aj keď všetky moje/naše nové kroky vedú vždy len po cudzích stopách.
Ono je to vlastne dobre, myslím si neskôr.
Vtedy neskôr, keď sa po dvoch hodinách spánku prebudím za svitania a z postele pozorujem mnou ešte nepreskúmanú časť dňa, svetlo bolo modré a slnko nevyšlo. Ešte chvíľu v stave nespavosti myslím na to, že tento způsob rána zdá se mi poněkud nešťastným, no práve naopak, je šťastným, veľmi šťastným.
Pokoj, čaj, hudby a inšpirácie, tak je dnes.
jana mARTish 
jemné, něžné, krásné…
Páči sa miPáči sa mi
ďakujem moc!
Páči sa miPáči sa mi
Tak teraz som nadobro stratila reč … nádhera
Páči sa miPáči sa mi
ďakujem. je zvláštne pozorovať, že výtvory z melancholických dní na ľudí pôsobia najviac.
Páči sa miPáči sa mi
Niekedy rozmýšľam či je sú na tvojich príspevkoch krajšie fotky alebo text a neviem sa rozhodnúť a asi sa nikdy ani nerozhodnem.
Páči sa miPáči sa mi
a asi ani ja sa nikdy nerozhodnem, či by som chcela, aby sa páčili viac obrázky alebo slová. najradšej mám, keď spolu súvisia a dopĺňajú sa
Páči sa miPáči sa mi
to bol skvelý večer, aj predstavenie..
ľúbim ťa!
Páči sa miPáči sa mi
ten bol! a tie ďalšie tiež. ♥
Páči sa miPáči sa mi
krásne :)
Páči sa miPáči sa mi
pohla som sa vpred, aj keď všetky moje/naše nové kroky vedú vždy len po cudzích stopách.
Tvoja veta, ci?
Páči sa miPáči sa mi