Domov(y)

autoportrait autoportrait_sun

Rada sa vraciam domov, lebo doma je teplo, také to pomyselné rodičovské teplo. A v obývačke nám poobede svieti slnko, prechádza cez záclony a je jemnejšie, mení farbu, mení svoju teplotu, mení mňa, keď sa pred ním vyzliekam, keď som sama a tú samotu som potrebovala, keď som sa lúčmi nechala objímať. Lebo na niektoré pocity sú potrebné len objatia, tieto svetelné alebo tie ľudské, chlapské. Ako vtedy, keď som v noci mlčala, v posteli plakala a potrebovala objatie. A ono prišlo a potom prišli slová, že veď dobre je, a zrazu naozaj aj lepšie bolo.

A ešte lepšie bude, keď sa s tým chlapom, ktorý ma objíma, keď je zle, nasťahujeme do prázdneho bytu a budeme z neho formovať nový domov. Taký so svetlom, lampami, vôňou pečených koláčov, knihami a našimi príbehmi.

Reklamy

4 thoughts on “Domov(y)

  1. danka píše:

    krásne, tieto zlaté obrázky ma veľmi tešia.
    a tiež úprimné, láskavé slová. opísala si to veľmi nežne. veľa lásky a tepla ti prajem do prichádzajúcich zimných večerov :)

    Like

  2. Spätné upozornenie: Faves from 2013 | jana mARTish

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s