Na makovom poli

Až neskôr, keď som sedela v aute a v spätnom zrkadle sa vzďaľovalo pole s vlčími makmi, som si uvedomila, že tieto obrazy som už videla. To isté miesto, tá istá (pred)búrková atmosféra, tá istá časť dňa. Sedela som v aute a počúvajúc kvapky padajúce na predné sklo som myslela na to, ako sa stále chcem tešiť z … Čítať ďalej Na makovom poli

Úlomky jari

Jar prešla rýchlo a ako inak, zanechala vo mne veľa pohľadov. Prvé znamenia jari vtedy, keď noci boli ešte chladné, no dni boli čoraz viac prívetivé, veľkonočné prechádzky, návštevy, víkendové čítania a ničnerobenia, ranné vstávania pre nenahraditeľné ranné slnko (tu, na zakvitnutej sakurovej ulici), a potom ešte chvíľu prechádzka po repkovom poli, skoro ráno, keď … Čítať ďalej Úlomky jari

Erlend Loe: Koniec sveta, ako ho poznáme

Koniec sveta, ako ho poznáme je voľné pokračovanie milého príbehu o Dopplerovi, ktorý v lese spadol z bicykla, našiel tu harmóniu, pokoj a verného priateľa losa Bonga, a nakoniec sa rozhodol zostať chvíľu žiť v samote, medzi stromami. Po niekoľkých rokoch v opustenom lese Doppler opúšťa Bonga (lúči sa mu ťažko, lebo je to jediný tvor, s … Čítať ďalej Erlend Loe: Koniec sveta, ako ho poznáme

V tichu knižnice

Prizvali ma, aby som objavila a zachytila atmosféru ružinovskej knižnice na Miletičovej ulici, tak som prišla, ešte keď bolo ráno a slnko sa ešte len preberalo, prechádzala som sa medzi police s knihami, sprevádzali ma slnečné lúče, objavila som to ticho knižnice, ktoré mi pripomenulo detské časy strávené hľadaním tých správnych kníh, ich požičiavaním, a … Čítať ďalej V tichu knižnice