Až neskôr, keď som sedela v aute a v spätnom zrkadle sa vzďaľovalo pole s vlčími makmi, som si uvedomila, že tieto obrazy som už videla. To isté miesto, tá istá (pred)búrková atmosféra, tá istá časť dňa. Sedela som v aute a počúvajúc kvapky padajúce na predné sklo som myslela na to, ako sa stále chcem tešiť z maličkostí, zachytávať obyčajné veci, všedné okamihy, poukázať na ich krásu a pôvab.
Aj keď sa krásy a pôvaby opakujú, aj keď občas cítim, že sa nikam neposúvam a zostávam zacyklená v tých istých pohľadoch, aj tak chcem cítiť radosť z toho, že kvitnú kvety, že sa ich môžem dotýkať (a dávať si pozor, aby som si nepretrela oči, lebo stále verím detským mýtom o strate zraku), že môžem byť chvíľu sama, v pokoji, bezstarostne. Aj keď sa obrazy okolo mňa opakujú, vždy ich sprevádzaj iné pocity, iné spomienky, iné myšlienky, ktoré si do analógových obrázkov skrývam a pri pohľade na ne sa vo mne prebúdzajú.
Kvety sú dar, fotky sú dar, samota (niekedy) tiež.
jana mARTish 
nádherné fotografie!
Páči sa miPáči sa mi
I fell in love with this post! Oh my god, the photos are just so freaking perfect! (!!!!!) Big big love!
Páči sa miPáči sa mi
Thank you for your kind words! <3
Páči sa miPáči sa mi
Jani, prosím ťa, kde je takéto pole? Chceli by sme ísť s kamarátom fotiť vo vlčích makoch, ale v okolí Bratislavy sme nič nenašli.
Páči sa miPáči sa mi
V okolí Bratislavy neviem o ničom, toto bolo minulý rok pri Nitre, medzi Dražovcami a Čakajovcami :)
Páči sa miPáči sa mi