Jar prešla rýchlo a ako inak, zanechala vo mne veľa pohľadov. Prvé znamenia jari vtedy, keď noci boli ešte chladné, no dni boli čoraz viac prívetivé, veľkonočné prechádzky, návštevy, víkendové čítania a ničnerobenia, ranné vstávania pre nenahraditeľné ranné slnko (tu, na zakvitnutej sakurovej ulici), a potom ešte chvíľu prechádzka po repkovom poli, skoro ráno, keď nikde nikto nie je, v poli sa hmýri len bažant.

A ani neviem ako, jar už skoro nie je. Sú len tieto obrázky, mix jarných pocitov.