Mám rada tieto jarné dni, svieži vzduch, vône kvetov, premeny svetla a všetko to, čo k jari neodmysliteľne patrí, tieto zlaté západy slnka a prechádzky za dedinou, túto prázdnu poľnú cestu, po ktorej sa dá dostať až k lesu.
A mám rada tie okamihy samoty, ticho, ktorým na nejaký čas zaplním myseľ, počujem len ozveny, slabý šepot slov, ktoré mi lietajú hlavou.
Na chvíľu mlčať a nič neriešiť. Na nič nemyslieť. To občas treba.
One thought on “Zlaté svetlo za dedinou”