Priznám sa, keď som Papušu brala do rúk, nemala som takmer žiadne veľké očakávania. Po niekoľkých stranách čítania som však vedela, že mám pred sebou krásnu knihu, ktorá má dušu.

Papuša nie je obyčajný príbeh. Autorka Angelika Kuźniak z rôznych nahrávok, článkov, listov a rozprávaní dala dokopy výnimočný príbeh o prvej rómskej poetke, ktorú láska k slovám, obrazom a skladaniu poézie doviedla až k šialenstvu a vyhnanstvu.

“Nepíš básne, lebo budeš nešťastná.” A ja som písala ako hlupaňa a teraz je tak, že nikam nepatrím.

Jej pohľad na svet bol v cigánskom prostredí vzácny. Chcela sa vzdelávať, chcela čítať knihy, chcela sa zdokonaľovať v písaní. Milovala prírodu, šum lesa, poľské lúky, dotyk s chladnou vodou potoka, spánok pod tmavou oblohou. Jej túžbou bolo vkladať tieto obrazy do slov, život nepremrhať, ale pracovať na tom, aby po sebe niečo zanechala.

Gili, teda básnička, to je zlato, briliant. Veď ja nie som spisovateľ ani tieš poetka nie som, len Cigánka z lesa, ktorá žyje v prírode. Potrebné je vzdelanie, bez vzdelania o ničom nemožno premýšľať a to čo je krásne nevie človek nijako nazvať. Človek bez vzdelania je hlúpy a neschopný žyť. (prepis listu, aj s gramatickými chybami)

Svoje slová nenazývala poéziou, pre ňu boli jej diela obyčajné cigánske pesničky. Napriek tomu sa stala uznávanou poetkou a jej poéziu publikovali v časopisoch a časom aj knižne. Poézia ju živila, no neskôr aj priviedla k smrti. Medzi Cigánmi sa stala zradkyňou. Vyhnali ju a Papuša zostala nešťastná. Už nežila, len prežívala.

Och, aké krásne je do neba hľadieť stále znova,
a jeho modré hodváby v srdci skrývať,
och, aké krásne je
čierne oči a tmavú tvár bozkávať.
Och, ako krásne sa nesie šum lesa,
to on mi piesne spieva.
Och, ako krásne sa rieky nadol náhlia
a moje srdce bavia.
Aké krásne je hľadieť do striebristej tône,
so všetkým sa jej zverovať.
Nikto mi nerozumie,
len les a voda,
všetko, o čom hovorím,
dávno sa pomynulo
a všetko so sebou vzalo,
aj moje roky mladé.

Okrem silného ženského príbehu sa dozvedáme aj o cigánskej kultúre, o kočovnom spôsobe života, o lúkach a lesoch, ktoré obývali a striedali, o cigánskom veštení, krádežiach, zákonoch a tajomstvách, o tom, ako Cigáni prežívali druhú svetovú vojnu a ako sa v šesťdesiatych rokoch museli usadiť. O veciach, o ktorých vieme len málo. Aj preto sa túto knihu oplatí prečítať.

Papuša bola iná, bude sa vám páčiť. V jej osobnosti je niečo výnimočné, skromné, pokorné. A jej príbeh je silný.

Knihu nájdete napríklad tu.