Čo som prečítala alebo moje vianočné tipy na knihy

Tento rok som začala s písaním krátkych postov o knihách, ktoré som čítala a o dojmoch, ktoré vo mne zanechali (aha tu). Potom prišlo obdobie, kedy som mala málo času a nestíhala som sa písaniu o prečítaných knihách venovať. Čo je na druhej strane celkom dobre, pretože teraz sa mi tu nakopilo viac kníh a zostavila som taký malý zoznam, ktorý možno ešte niekomu poslúži ako tipy na vianočné darčeky pre blízkych. Alebo len tak, pre seba, pre vianočné chvíle pohody, pod dekou, s knihou v ruke.

Andrej Sládkovič: Marína

Hneď, ako som ju chytila do rúk a začala som v nej listovať, tak som vedela, že ju musím mať. Úžasné umelecké dielo, v ktorom sa spojili nežné a romantické maľby Kataríny Vavrovej so slovenskou literárnou klasikou, Sládkovičovou Marínou. Vedela by som si ju pozerať stále znova a znova. Dala som ju sem ako prvú, pretože ju považujem za jednoznačne najkrajšiu slovenskú knihu, akú som v poslednej dobe videla.

Nájdete tu.

photo-22-7-16-8-31-12

photo-22-7-16-8-31-36

Elisabeth Asbrink: A vo Viedenskom lese stále stoja stromy

Príbeh židovského chlapca Otta, ktorého rodičia poslali do Švédska, aby ho zachránili pred protižidovskými opatreniami nacistov. O bolestivých podmienkach Židov v druhej svetovej vojne sa dozvedáme z listov, ktoré spájali Otta s rodičmi, ktorí zostali vo Viedni. Kniha zobrazuje paradoxné priateľstvo židovského chlapca Otta s Ingvarom Kampradom, nacistickým prívržencom. Prítomná je aj téma švédskeho nacizmu, protestov proti prisťahovalcom, strachu z utečencov.

Skvelá, silná kniha. Pri jej čítaní si človek uvedomí, ako sa niektoré veci z histórie premietajú aj do súčasnosti.

Nájdete tu.

photo-8-5-16-12-03-33

Wendy Holden: Odsúdení prežiť

Knižka s nie veľmi vábnym obalom a názvom, no maminka ma presvedčila, že si ju mám prečítať. A dobre som spravila, môžem povedať, že to pre mňa bola jedna z najsilnejších kníh, ktorá sa venuje tématike koncentračných táborov. Je to skutočný príbeh o troch ženách, ktoré v čase, keď sa dostali do koncentračného tábora, boli tehotné, no tehotenstvo sa im pred Doktorom Mengele podarilo zatajiť, a tak boli zaradené medzi zdravé pracujúce ženy. V beznádeji koncentračného tábora museli bojovať nie len za svoj život, ale starať sa aj o to jediné, čo im po ich manželoch zostalo. Neuveriteľný príbeh, ktorý zaváňa jedinečnosťou, no prežili ho hneď tri ženy, ktoré o sebe vzájomne netušili.

Nájdete tu.

photo-30-10-16-15-06-05

Martin Polack: Americký cisár

Absynt je tento rok mojou srdcovkou. Na Amerického cisára bolo v čase vydania veľa chváľ, vďaka ktorým vo mne rástli očakávania a bála som sa, že budem sklamaná. Našťastie, nebola som. Reportážna kniha skvele opisuje koniec 19. storočia v chudobnom Rakúsko-Uhorsku, kedy vládla utečenecká kríza a ľudia odchádzali do Ameriky s vidinou zbohatnutia. Po krajine chodili agenti s vymyslenými historkami a lákali nešťastných, chudobných ľudí na záchrannú plavbu loďou do Ameriky, kde na nich čaká nekonečno možností. Negramotní a nevzdelaní ľudia agentom uverili, no často namiesto zbohatnutia prišli o všetko, niekedy aj o vlastný život.

Nájdete tu.

photo-17-9-16-14-27-44

Vitajte v raji

Ešte jedna absyntovka, táto je o cestovnom ruchu a jeho vplyve na krajiny, ktoré sú rajom pre turistov, ale peklom pre domácich. All inclusive dovolenky mi vždy boli nesympatické, ale po prečítaní tejto knihy je mi oveľa jasnejšie, prečo. Príjemné čítanie, povedala by som, že je to jedna z tých menej náročných absyntoviek. Tak akurát na dovolenku v Barcelone, kde som ju čítala ja :)

Nájdete tu.

photo-15-9-16-10-04-54

J.K. Rowling, Jack Thorne, John Tiffany: Harry Potter a Prekliate dieťa 

Síce to nie je plnohodnotné pokračovanie kníh Harryho Pottera, na aké sme doteraz boli zvyknutí, pre milovníkov tohto čarodejníckeho sveta je to must-read. Úplne zmierená s tým, že ide o scenár divadelnej hry, a pripravená na najhoršie, som nakoniec bola milo prekvapená. Bol to príjemný návrat do sveta Harryho Pottera, 19 rokov od posledného dielu, kde hlavnými postavami sú synovia dvoch nepriateľov z pôvodných kníh, Harryho Pottera a Draca Malfoya. Viac neprezradím :)

Nájdete tu.

photo-3-10-16-8-03-44

Marta Marčáková, Martina Dorkinová: Príbehy z kuchyne

Kuchárska kniha, ako má byť, nesmierne ma potešilo, že takáto krásna knižka vyšla zo slovenskej kuchyne dvoch blogeriek The Story of a Cake a Stvory z kuchyne. Recepty, ktoré lákajú hneď na prvý pohľad a vďaka kvalitným fotkám ich hneď cítite na jazyku. Práve fotky boli dôvodom, prečo som si kúpila ďalšiu kuchársku knihu, aj keď z nich varím len málo :) Jednoducho milujem pekné fotky! Zaujímavosťou je, že na konci knihy nájdete aj zopár rád a tipov, ako si fotiť jedlo tak, aby tiež vyzeralo lákavo.

Nájdete tu.

Photo 13.12.16 20 46 00 copy.jpg

Peter Krištúfek: Telá

Kniha slovenského autora o stratených ľudských životoch. Nie je rozsiahla, no aj na malom priestore z nej cítiť zmes života, túžob, pocitov, zážitkov a možno i nenaplnených predstáv (samotného autora). O tom, že každý z nás je tak trochu stratený, tak trochu nešťastný a telo je len nástrojom, ako svoje skutočné pocity skryť, ako skryť to, nad čím premýšľame, čo cítime, čo vnímame. Telo je len hranica, ktorá oddeľuje osobný svet od všetkého, čo je mimo neho.

Na svete je toľko krásnych miest, kde môže byť človek nešťastný.

Nájdete tu.

photo-14-8-16-10-49-26

John Boyne: Chlapec na vrchole hory

Ďalšia z kníh s tématikou druhej svetovej vojny, no táto nie je podľa skutočnosti. Číta sa ľahko, autor John Boyne píše jasne, priamo, jednoduchým štýlom. Na druhú svetovú vojnu sa pozeráme očami dieťaťa, chlapca Pierrota, ktorý sa dostane do domu samotného Hitlera. Skryté posolstvo tejto knihy tkvie v tom, ako sú deti ľahko tvarovateľné a aké dôležité je poskytnúť im dobrý vzor, ktorý uznáva tie správne hodnoty. Lebo keď sa detským vzorom stane niekto ako Hitler, môžu z toho vzísť viaceré tragické rozhodnutia.

Nájdete tu.

photo-28-7-16-12-27-55

 

A aká kniha za poslednú obdobie oslovila vás? Napíšte mi, nejaké tipy na vianočné, ale aj povianočné čítanie sa vždy môžu hodiť :)

Åsne Seierstad: Jeden z nás, Príbeh o Nórsku

Kniha Jeden z nás, Príbeh o Nórsku nie je ľahké čítanie. Vydavateľstvo Absynt predsa oddychové čítanie ani nesľubuje. Je to silný príbeh, z ktorého zostáva ťažko. O to viac, keď ho čítam s vedomím, že ide o skutočnosť. Napriek tomu sa občas prichytím pri tom, ako verím, že sa niečo pokazí, že niečo Breivikovi nevyjde, že niečo ho zastaví a k masakru na ostrove Utøya nepríde. Márne verím v iný koniec.

Hlavným motívom knihy síce je Breivik a jeho masaker, no kniha ide oveľa ďalej a oveľa hlbšie. Autorka popisuje životy Breivikových obetí, politické pomery v Nórsku, prostredie moslimských prisťahovalcov a ich prispôsobovanie sa nórskym podmienkám. Napriek tomu, že sa väčšina z nich snažila prispôsobiť, Breivik moslimov nenávidí.

IMG_4465-2

Z nenávisti voči moslimom spísal manifest, v ktorom sa venuje ich histórii a tomu, ako podľa neho postupne ovládajú Európu. Zostavil plán, ako do roku 2083 vytvoriť ideálnu spoločnosť, bez prisťahovalcov. Na začiatku tohto plánu stál útok na vládnu štvrť v Osle a následnú streľbu na ostrove Utøya.

Morálka v našom boji stratila význam z viacerých hľadísk, napísal. Počas našich útokov zomrú i nevinní, pretože skrátka budú na nesprávnom mieste v nesprávny čas. S touto myšlienkou sa treba zmieriť.

IMG_4472-2

Streľba na ostrove trvá vyše šesťdesiat strán knihy. Po každom výstrele dúfam, že to skončí, že toto je už posledný výstrel, aj keď viem, že skutočnosť dopadla inak. Streľba nekončí, výstrely pokračujú a obete pribúdajú. Všetko je popísané príliš živo, naturalisticky. Túto časť knihy som čítala pred spaním a o streľbe sa mi potom aj snívalo. Na druhý deň som si od čítania musela dať pauzu.

Breivik sa neponáhľal. Kráčal pokojne, sledoval len najväčšiu skupinu utekajúcich. Mal dostatok času, ostrov nebol veľký. Jazero sa blyšťalo ako zbraň masového ničenia. Teraz boli všetci v pasci. Trochu ich postraší, oni poskáču do vody a utopia sa.

Tak si to vymyslel. Adrenalín ho upokojil. Vôľa zvíťazila nad telom. Zábrany padli.

IMG_4468-2

Pokojne kráčal ostrovom a strieľal. Desiatky okolností ho mohli zastaviť úplne, alebo aspoň skôr. Celá záchranná akcia bola sledom nešťastných rozhodnutí. Trochu šťastnejšie rozhodnutie policajtov mohlo ušetriť niekoľko obetí. Mohlo zastaviť Breivika, ktorý bol celý čas presvedčený o tom, že koná dobro a pracuje na budúcej ideálnej spoločnosti.

Aj preto sa táto kniha číta ťažko. A dalo by sa o nej ešte veľa napísať. No lepšie bude prečítať si ju. Fakt stojí za to.

Knihu nájdete napríklad tu.

 

Angelika Kuźniak: Papuša

Priznám sa, keď som Papušu brala do rúk, nemala som takmer žiadne veľké očakávania. Po niekoľkých stranách čítania som však vedela, že mám pred sebou krásnu knihu, ktorá má dušu.

Papuša nie je obyčajný príbeh. Autorka Angelika Kuźniak z rôznych nahrávok, článkov, listov a rozprávaní dala dokopy výnimočný príbeh o prvej rómskej poetke, ktorú láska k slovám, obrazom a skladaniu poézie doviedla až k šialenstvu a vyhnanstvu.

“Nepíš básne, lebo budeš nešťastná.” A ja som písala ako hlupaňa a teraz je tak, že nikam nepatrím.

IMG_2806

Jej pohľad na svet bol v cigánskom prostredí vzácny. Chcela sa vzdelávať, chcela čítať knihy, chcela sa zdokonaľovať v písaní. Milovala prírodu, šum lesa, poľské lúky, dotyk s chladnou vodou potoka, spánok pod tmavou oblohou. Jej túžbou bolo vkladať tieto obrazy do slov, život nepremrhať, ale pracovať na tom, aby po sebe niečo zanechala.

Gili, teda básnička, to je zlato, briliant. Veď ja nie som spisovateľ ani tieš poetka nie som, len Cigánka z lesa, ktorá žyje v prírode. Potrebné je vzdelanie, bez vzdelania o ničom nemožno premýšľať a to čo je krásne nevie človek nijako nazvať. Človek bez vzdelania je hlúpy a neschopný žyť. (prepis listu, aj s gramatickými chybami)

papusa

Svoje slová nenazývala poéziou, pre ňu boli jej diela obyčajné cigánske pesničky. Napriek tomu sa stala uznávanou poetkou a jej poéziu publikovali v časopisoch a časom aj knižne. Poézia ju živila, no neskôr aj priviedla k smrti. Medzi Cigánmi sa stala zradkyňou. Vyhnali ju a Papuša zostala nešťastná. Už nežila, len prežívala.

Och, aké krásne je do neba hľadieť stále znova,
a jeho modré hodváby v srdci skrývať,
och, aké krásne je
čierne oči a tmavú tvár bozkávať.
Och, ako krásne sa nesie šum lesa,
to on mi piesne spieva.
Och, ako krásne sa rieky nadol náhlia
a moje srdce bavia.
Aké krásne je hľadieť do striebristej tône,
so všetkým sa jej zverovať.
Nikto mi nerozumie,
len les a voda,
všetko, o čom hovorím,
dávno sa pomynulo
a všetko so sebou vzalo,
aj moje roky mladé.

IMG_2784

Okrem silného ženského príbehu sa dozvedáme aj o cigánskej kultúre, o kočovnom spôsobe života, o lúkach a lesoch, ktoré obývali a striedali, o cigánskom veštení, krádežiach, zákonoch a tajomstvách, o tom, ako Cigáni prežívali druhú svetovú vojnu a ako sa v šesťdesiatych rokoch museli usadiť. O veciach, o ktorých vieme len málo. Aj preto sa túto knihu oplatí prečítať.

Papuša bola iná, bude sa vám páčiť. V jej osobnosti je niečo výnimočné, skromné, pokorné. A jej príbeh je silný.

Knihu nájdete napríklad tu.

Erlend Loe: Koniec sveta, ako ho poznáme

Koniec sveta, ako ho poznáme je voľné pokračovanie milého príbehu o Dopplerovi, ktorý v lese spadol z bicykla, našiel tu harmóniu, pokoj a verného priateľa losa Bonga, a nakoniec sa rozhodol zostať chvíľu žiť v samote, medzi stromami. Po niekoľkých rokoch v opustenom lese Doppler opúšťa Bonga (lúči sa mu ťažko, lebo je to jediný tvor, s ktorým sa mu dobre rozpráva) a vracia sa domov k manželke a deťom.

IMG_2760

Doma ho ale čaká niekoľko prekvapení. Dom, v ktorom býval, zmenil farbu, jeho meno chýba na poštovej schránke a cez vchodové dvere vstupuje do domu iný muž. Doppler celú situáciu pozoruje zdiaľky a vidí, že návrat domov nebude úplne idylický. Nakoniec sa mu to podarí. Veľmi svojsky, ale podarí.

Sledoval, ako sa celá jeho rodina postupne vracia domov. Najprv syn Gregus. Vyrástol. Malý školák spokojne prešiel bránkou, aktovka mu visela na jednom pleci. Dopplera potešilo, že ho znovu vidí, no nepáčilo sa mu, že pôsobí tak v pohode. Keď sa otec neukáže tri roky, synovi sa nepatrí tváriť sa, že nič. 

IMG_2768

Po návrate domov nasledujú ďalšie a ďalšie zvraty. Doppler sa doma len motá, prepadá návykom konzumnej spoločnosti, ktorou tak opovrhoval, dostáva sa do absurdných situácií, stáva sa z neho antihrdina, lenivec, človek ľahostajný k okoliu. Dopplerov naivný postoj k životu však dodáva knihe ľahkosť. Nechýba humor, irónia, nečakané vyvrcholenie a dobrý koniec.

Po niekoľkých dňoch strávených na pohovke sa spýtal dcéry Nory, čo to vlastne študuje. Medicínu. Medicínu. Jasná vec. A plánuje špecializovať sa na psychiatriu. Také čosi. Bože dobrý. Bridila sa mu predstava, že ho jedného dňa pochopí vlastná dcéra. 

IMG_2829

Rozprávanie a fabulácia Erlenda Loeho sú tak správne prepnuté. Kniha Koniec sveta, ako ho poznáme je kniha, ktorá sa hodí na unavené poobedie po práci, kedy sa netreba veľmi zaťažovať ťažkým a náročným čítaním. Dá sa pousmiať, dá sa pri nej oddýchnuť a stráviť s ňou zopár bezstarostných chvíľ. I keď prvý diel zo série bol nepochybne najlepší, aj pokračovanie a koniec Dopplerovho putovania som si s radosťou prečítala.

Knihu nájdete napríklad tu.

Svetlana Alexijevič: Vojna nemá ženskú tvár

Vydavateľstvo Absynt oslavuje svoj prvý rok a za tento čas stihlo vydať už 10 knižiek a niekoľko ďalších pripravuje. Aj keď som ich činnosť evidovala takmer od vzniku, rozhodnutie prečítať si jednu z ich knižiek padlo až teraz. A určite to nebude jediná, ktorú si prečítam.

Kniha Vojna nemá ženskú tvár od Svetlany Alexijevič je reportážna kniha o ruských ženách v druhej svetovej vojne. Nie je len o sestričkách vo vojenských nemocniciach, ktoré doteraz pre mňa boli jedinou predstaviteľnou ženskou zložkou vojny. Je aj o ženách ostreľovačkách, ženách na fronte, silných a odvážnych ženách so zbraňami v rukách.

Nepíšem o vojne, ale o človeku v nej. Nepíšem dejiny vojny, ale dejiny citov. Som historik duše.

Prístup autorky k vojne je veľmi výnimočný. Nepozerá sa na veľké významné a dôležité udalosti, ale na malé ľudské príbehy, na malé (a pritom veľké) osobnosti a ich pocity, bolesti, trápenia, slzy. Na spomienky, ktoré by väčšina žien najradšej vymazala zo svojej pamäte. Autorka zozbierala výpovede mnohých žien a na vojnu sa pozeráme z viacerých pohľadov. Všetky však majú niečo spoločné, sú trpké a kruté.

V centre pozornosti je vždy to, aké je to neznesiteľné a ako sa človeku nechce zomierať. A ešte neznesiteľnejšie je zabíjať, pretože žena dáva život. Daruje. Dlho ho v sebe nosí, odchováva. Uvedomila som si, že ženám je ťažšie zabíjať.

IMG_2677-2

Dozvedáme sa o ženách, či skôr mladých sedemnásťročných dievčatách, ktoré sa prebíjajú na front, dobrovoľne vstupujú do nenávistnej vojny a chcú bojovať za svoju vlasť.

O ženách, ktoré sa už necítili ako ženy, boli odvážne, silné a statočné, ich pohľad na život sa zmenil. Mnohé z nich sa po vojne museli učiť byť opäť ženské a citlivé. Nevedeli si predstaviť, že si opäť oblečú sukňu a budú tým jemným, nežným pohlavím.

Keď som si prvý raz obliekla šaty, rozplakala som sa. V zrkadle som sa nespoznala, lebo sme celé štyri roky nosili nohavice. Nemala som sa komu zdôverovať s jazvami a vnútornými zraneniami. Ak to poviem, kto ma zoberie do práce, kto si ma vezme za ženu? Mlčali sme ako ryby. Nikomu sme sa nepriznávali, že sme boli na fronte. Len medzi sebou sme udržiavali styky, písali sme si.

O tom, že ženy, ktoré zostali doma, obviňovali ženy na fronte z toho, že odišli zvádzať ich mužov.

O ženách, ktoré sa aj počas vojny chceli páčiť. O úcte k ženám, o láske vo vojne, o frontovej svadbe a žene, ktorá si svadobné šaty ušila z obväzov.

O ženách, ktoré znenávideli červenú farbu a už nikdy si nič červené nekúpili. Mnohé z nich si zapamätali vôňu krvi a nedokážu vstúpiť do mäsiarstva, pretože vôňa v ňom a pohľad na surové mäso im pripomína mŕtve telá vojakov.

O ženách, ktoré si nevedeli predstaviť víťazstvo, nevedeli, čo príde po ňom. Báli sa vrátiť domov, lebo nevedeli, čo ich doma čaká, či ich doma vôbec niekto čaká.

IMG_2699-2

Ťažko sa o tejto knihe dá písať inými slovami ako tými, ktoré sa tak často striedajú priamo v jej vnútri. Je krutá, odvážna, násilná, bolestivá, krvavá, plná nenávisti a smrti, ale aj oddanosti a lásky. Je to silná kniha. Pre mňa určite.

Pri Sevsku Nemci útočili sedem až osem ráz denne. Ešte v ten istý deň som vyvliekla ranených so zbraňou. Plazím sa k poslednému, mal celkom prestrelenú ruku. Visí mu len na kúskoch… Na žilách… Je celý od krvi… Treba ho rýchlo obviazať, lenže predtým mu treba odrezať ruku. Nôž a nožničky mi kdesi vypadli z tašky na boku. Čo urobím? Nič iné mi neostávalo, len mu zubami prehryznúť sval. Prehryzla, obviazala som. 

Knihu nájdete napríklad tu.