Dotyky, obrazy a skutočnosti, ktoré sa diali, no stále som ich v sebe skrývala, sa ku mne vrátili. Stačilo odomknúť dvere a prekročiť pomyselný prah, vtedy som zacítila tie vône, mala som pocit, že som násilne prerušila intimitu, ktorú celý tento priestor v sebe nesie, dostala som sa hlboko k centru, blízko k životom, ktoré … Čítať ďalej Adventné ticho
Kategória: .my identity
Októbrovo
Najprv odleteli vtáky, veľké kŕdle vtákov prelietali nad poľom, šoférovala som, no tento pohľad ma donútil zísť z cesty, odparkovať auto a vybehnúť bližšie k nim, k čiernym fľakom na oblohe. A potom prišli dni, kedy sa lístie stromov postupne farbilo do žltej, listy padali na chodníky a prechádzať sa žltou alejou a počúvať šum … Čítať ďalej Októbrovo
Tie hmlisté rána
Prebúdzať sa do bielych dní, ktoré nie sú zasnežené, ale sú ako rozliate mlieko, cukrová vata, ako pena do kúpeľa, v ktorej sa unavené duše čistia, rána, kedy naše existencie neovplyvniteľne zanikajú v hmle, strácame farby napriek všetkým farebnostiam jesene, poetickej jesene, ktorú žijeme.
Hranice
A jelikož vzpomínka je desetkrát intenzivnější než to, čo človek zažil - kvůli hodnotě přidané myšlenkou - bere to Murphymu Blomdalemu dech. * L. pri víne povedala niekoľko viet a mne sa v tom jednom okamihu, a v mnohých ďalších, ktoré prišli neskôr, pospájali všetky spomienkové súvislosti, niečo ma pichlo, bolo to ako kráčať bosými … Čítať ďalej Hranice
Dvojité životy
A dni akoby odrazu plynuli rýchlejšie, ľudia v nich sa striedajú, prichádzajú a odchádzajú bez stopy, no oni sa neskôr vracajú v nočných snoch, priesvitní a pominuteľní, vznášajú sa v priestore ako tiene predchádzajúcich udalostí. Tak isto, rýchlo a jednoducho sa pominul aj macedónsky úsmev. Pozdrav a rozlúčkové gestá v neskorú noc, takmer ráno. Možno … Čítať ďalej Dvojité životy
Tsuru (3)
Dvere toho tichého domu sa zavreli a biele steny, svetlo a záclony na oknách tvorili ideálnu atmosféru na vešanie spomienok, hudba s nimi spojená sa niesla pomedzi ne a tsuru vtáky sa pohojdávali v symbolike, symbolika, ktorá nepotrebuje veľa slov a zložitých vetných konštrukcií, sú to úniky a oslobodenia, očisty, nové začiatky a úplný koniec … Čítať ďalej Tsuru (3)
Ráno
Bol si tam, sedeli sme v podzemnej divadelnej kaviarni, pripíjali si bielym vínom, viedli rozhovory a ty si tam stál na schodoch ako tichá a nepriznaná súčasť tohto sveta, osoba so známou kresbou tváre, identická, no s odlišným, o čosi menším pohľadom (pohľadom strateným, takým, čo vôbec netuší, kým je). Vzduch vonku bol tmavý a … Čítať ďalej Ráno
jana mARTish 