Pamätám si na tieto chvíle ako na jedno zo slnečných zimných poobedí, keď nám pod hradom bolo veselo a stáli sme tri slečny pri červenej stene s oknami s modrými okenicami, Paj chcela nejaké portréty a menila oblečenie, krehkými rukami potom držala svoj ruský analógový fotoaparát a navzájom sme si fotili tváre, smiali sme sa na rukaviciach, áno, tú komickú situáciu si stále pamätám.