Dotyky, obrazy a skutočnosti, ktoré sa diali, no stále som ich v sebe skrývala, sa ku mne vrátili. Stačilo odomknúť dvere a prekročiť pomyselný prah, vtedy som zacítila tie vône, mala som pocit, že som násilne prerušila intimitu, ktorú celý tento priestor v sebe nesie, dostala som sa hlboko k centru, blízko k životom, ktoré nevnímam, aj keď viem, že existujú,

tie skryté slabosti vo mne stále prežívajú a hlásia sa a zviditeľňujú sa, aj keď prichádza svetlo, aj keď mám svoju radosť, svoje znam(i)en(i/k)a, aj keď už konečne cítim ticho a pokoj prichádzajúci s adventom, aj keď si v sebe nosím čerstvé príbehy, aj keď si žijem pestro.

A napriek všetkému mlčím. Lebo tak to je, keď som šťastná, nepotrebujem veľa rozprávať, veľa tvoriť.

Tak.