Zabudnutá jeseň

Je pekné, takto v januári, vracať sa späť k jesenným dňom, ku svetlu zlatému, čo svieti na dozreté vinice, k tomu svetlu, čo prikrylo našu dedinu a ja na ňu hľadím z výšky, z toho obľúbeného miesta, opretá o peň a vychutnávajúca si tieto chvíle nadhľadu, ľahkosti a ticha, chvíle pohľadov k svetlu a kostolíku … Čítať ďalej Zabudnutá jeseň

Italian journey

Keď bol na uliciach zamrznutý ľad a niekde snežilo, niekde v horách určite, keď v oknách žiarili svetielka, vrátila som sa o niekoľko mesiacov späť a opäť sa prešla talianskymi ulicami, ktoré budú pre mňa vždy pôsobivé, opäť zacítila tú vôňu prímorského dažďa, kvapiek, čo vytrvalo padali na piesočnatú pláž, spomienky na letné prechádzky, večery … Čítať ďalej Italian journey

Prázdne domy

Tie lazy a tie opustené miesta, kde na drevenú zaprášenú podlahu cez okno dopadá niekoľko slnečných lúčov, kde je prázdno, ticho, na okne je položený starý gramofón, predstavujem si tu, medzi týmito starými stenami ženu a muža ako spolu tancujú na melódie, ktoré praskajú, ako praskajú len platne, po tej drevenej podlahe žena klopká opätkami, … Čítať ďalej Prázdne domy

Októbrovo

Najprv odleteli vtáky, veľké kŕdle vtákov prelietali nad poľom, šoférovala som, no tento pohľad ma donútil zísť z cesty, odparkovať auto a vybehnúť bližšie k nim, k čiernym fľakom na oblohe. A potom prišli dni, kedy sa lístie stromov postupne farbilo do žltej, listy padali na chodníky a prechádzať sa žltou alejou a počúvať šum … Čítať ďalej Októbrovo

Otvorené okná

Vrátila som sa na to miesto, ktoré sfarbilo moje čiernobiele (nevyvolané) spomienky. Len som tam stála, vraveli, že máme ísť, no mne sa odísť nechcelo, veď som mala pred očami celý ten príbeh. A tak som tam ešte chvíľu mlčala, no po cyklických spomienkach v hlave sa usmiala a nahlas vyslovila všetko to, čo robí … Čítať ďalej Otvorené okná