A po tých ešte zelených lúkach prechádzame aj s kočíkom, dieťa spí, hory mlčia, to ticho nás obkolesilo zo všetkých strán, až keď vojdeme do lesa, pod nohami nám praská suché lístie a ihličie, je to šum, pukot, slnečné lúče pomedzi koruny stromov. A potom prídeme k chalupe a do kanvice navaríme zelený čaj, sedíme vonku, tu, kde už slnko nesvieti a zostalo chladno, z bielych šálok sa parí a sem-tam padne jablko zo stromu.

Toto je to prostredie, ktoré ma vždy naladí do jesene.

Hlavne keď večer odchádzame, husto prší, hmla a tma nás oslepuje a nad horami sa vznáša opar. Začiatky októbra, začiatky jesene, tu na lazoch spolu s ovcami, hubami, orechmi a gaštanmi.