Padal snehové vločky a na chodníkoch sa pomaly tvorila biela vrstva, v ktorej lesná zver zanechávala svoje stopy, tak, ako aj ľudia v nás zanechajú chvíľkové stopy, chvíľu ich sledujeme, no potom sa sneh roztopí a spolu s ním zmiznú všetky náznaky chodiacich tvorov lesa. Bažantie, líščie aj diviačie stopy sú preč. No v tie … Čítať ďalej Stopy v snehu
Kategória: .nostalgia
Zimné tsuru
Tieto biele vtáky, čo niekedy symbolizovali spomienky, sú už len čistota a pokoj, pokoj, ktorý som prijala, ktorý sa mnou rozlial a priniesol krajšie, naozaj biele okamihy, zimné radosti, úsmevy, tie spomienky vybledli a pomaly sa vo mne strácajú, vyhrala som pomyselný boj a už nie som tou, ktorá cíti potrebu skrývať sa a … Čítať ďalej Zimné tsuru
Tretie narodeniny
Tento post nie je rovnaký ako ostatné sentimentality, ktoré sa tu časom zbierali a množili. Tento je o tom, že 17. januára oslávila nevara, neskôr známa ako jana mARTish, tretí rok pobytu na wordpresse. Juchú, to už je doba, ktorú sa patrilo osláviť vínom, prskavkami a tortou s troma sviečkami, ale priznám sa, v deň … Čítať ďalej Tretie narodeniny
Faves from 2012
Obhliadam sa za týmto rokom, za chvíľami radostnými, no aj takými, ktoré ma naučili vnímať svet inak, rozvíjať sa a nechávať za sebou stopy, ktoré zostanú len v tých, ktorí sú mi naozaj blízki. Tak úprimne blízki. A keby mám sumarizovať, tak by to boli len banality, čo sa dejú každý rok, o veciach, ktoré … Čítať ďalej Faves from 2012
Svetlá Vianoc
Tichom a svetlom sme naplnili naše mysle, mlčky som sa pomodlila a potom myslela na tú časť modlitby o odpúšťaní, vravela som si, že moje viny mi nikdy nebudú odpustené, kým sa vnútorne nevzdám vín, ktoré ja sama neviem odpustiť. Aj na tie som myslela, opäť ma bodli a prudko zaboleli, presne vtedy, keď som … Čítať ďalej Svetlá Vianoc
Adventné ticho
Dotyky, obrazy a skutočnosti, ktoré sa diali, no stále som ich v sebe skrývala, sa ku mne vrátili. Stačilo odomknúť dvere a prekročiť pomyselný prah, vtedy som zacítila tie vône, mala som pocit, že som násilne prerušila intimitu, ktorú celý tento priestor v sebe nesie, dostala som sa hlboko k centru, blízko k životom, ktoré … Čítať ďalej Adventné ticho
Otvorené okná
Vrátila som sa na to miesto, ktoré sfarbilo moje čiernobiele (nevyvolané) spomienky. Len som tam stála, vraveli, že máme ísť, no mne sa odísť nechcelo, veď som mala pred očami celý ten príbeh. A tak som tam ešte chvíľu mlčala, no po cyklických spomienkach v hlave sa usmiala a nahlas vyslovila všetko to, čo robí … Čítať ďalej Otvorené okná
jana mARTish 