Padal snehové vločky a na chodníkoch sa pomaly tvorila biela vrstva, v ktorej lesná zver zanechávala svoje stopy, tak, ako aj ľudia v nás zanechajú chvíľkové stopy, chvíľu ich sledujeme, no potom sa sneh roztopí a spolu s ním zmiznú všetky náznaky chodiacich tvorov lesa. Bažantie, líščie aj diviačie stopy sú preč.
No v tie okamihy ešte snežilo, lesné príbehy sa stále písali do snehu, vzduch s postupujúcim časom modrel a keď bolo úplne modro, z výšky sa dali pozorovať postupne pribúdajúce svetlá z okien domov dolu v dedine. Tie svetlá sú malé, živé duše. A niekedy je dobré byť od nich takto ďaleko.
jana mARTish 
to je zase jednou tak krásné, milá J. ♥
( ta dvojexpozice!!!)
Páči sa miPáči sa mi
´zlatý je den, kdy zkouším psát a vůni cítím
svatý je den, kdy můžu vstát a vím, že bloudím…´
(Musí to být)
Říkám jen ACH.
Páči sa miPáči sa mi
Beautiful photos!
Páči sa miPáči sa mi
Your photos are so gorgeous, loving them so much.
Páči sa miPáči sa mi
veľmi pekné, najmä tá dvojitá expozícia :)
http://lomokate.wordpress.com/
Páči sa miPáči sa mi
ta posledni by se naztratila na http://cabinporn.com/ (navzdory nazvu se neni ceho bat, slibuju)
Páči sa miPáči sa mi
…nazvu… nevim na co jsem myslel.
(mohla bys to prosim opravit?)
Páči sa miPáči sa mi
Opravila som a aj som odvážne klikla na ten link a neľutujem, obzerám všetky domčeky :) vďaka za tip!
Páči sa miPáči sa mi