Vôňa kávy, ktorá prchala z horúcich pohárikov, čo zahrievali dlane, zahrievali, aj keď to v teplých hotelových priestoroch nebolo potrebné, kávomilci, ktorí chuť kávy obľubujú a porovnávajú, alebo sa ju len učili poznávať a piť správne, koláče, čo vábili svojím lákavým vzhľadom, prednášky, živá hudba, kávová a pistáciová zmrzlina, svetlo z okien, ľudia, šum, rozhovory … Čítať ďalej Kávovo
Kategória: .voyage
Namodro
Táto zima bola dlhá a bolo k nej vypovedaných už mnoho slov. A preto sa týmito modrými obrázkami len v krátkosti lúčim s ňou. Zbohom zima, vitaj jar!
Iné ráno
V to ráno som sa prebudila v izbe bratislavského bytu a boli to srdečné slnečné lúče, čo ma v posteli vítali. A potom M. a jeho rozospatý pohľad, reďkovkové raňajky a čaj z čerstvej mäty a limetky, ktorý vonial, kým v tejto svetlej miestnosti hrali hudby a pokojne plynuli okamihy, čo pozitívne ovplyvnili celý deň, … Čítať ďalej Iné ráno
Malé lesné príbehy
Nedeľné prechádzky naším borovicovým lesom, ktoré vždy prinesú aspoň krátke príbehy, aspoň nejaký pocit, čo sa odlišuje od pocitov bežných dní. V tento deň to bolo vzrušenie, keď cez chodník, po ktorom sme kráčali smerom k vrcholu hory, prebehlo asi tridsať srniek, dupali, cválali, predbiehali sa, míňali stromy, tie vystrašené hnedé tvory boli na krátky … Čítať ďalej Malé lesné príbehy
Popoludnie
Ten slnečný byt a v ňom len tak byť, sedieť na zemi, piť víno a kombinovať ho s rozhovormi, počúvať Yanna Tiersena a zvoniace telefóny, a potom, keď slnko vyšlo spod mrakov, si vychutnávať jeho slnečné pohladenia za oknom bratislavského bytu na šiestom poschodí, tým svetlom sa naplniť. Také (s)pokojné okamihy u L.
Stopy v snehu
Padal snehové vločky a na chodníkoch sa pomaly tvorila biela vrstva, v ktorej lesná zver zanechávala svoje stopy, tak, ako aj ľudia v nás zanechajú chvíľkové stopy, chvíľu ich sledujeme, no potom sa sneh roztopí a spolu s ním zmiznú všetky náznaky chodiacich tvorov lesa. Bažantie, líščie aj diviačie stopy sú preč. No v tie … Čítať ďalej Stopy v snehu
Úlomky z ciest
Dni, keď sa len hrabem v archívoch a nachádzam zabudnuté okamihy malých ciest po Slovensku, tých zimných aj letných, tých, čo vždy potešia. Také malé úniky, ktoré lákajú k únikom väčším, v hlave mám predstavy a plány, ktoré začínam plniť. A mám z toho radosť.
jana mARTish 