V to ráno som sa prebudila v izbe bratislavského bytu a boli to srdečné slnečné lúče, čo ma v posteli vítali. A potom M. a jeho rozospatý pohľad, reďkovkové raňajky a čaj z čerstvej mäty a limetky, ktorý vonial, kým v tejto svetlej miestnosti hrali hudby a pokojne plynuli okamihy, čo pozitívne ovplyvnili celý deň,
okamihy, za ktorými nasledovala rozlúčka na autobusovej zastávke a osamelé kráčanie rannými ulicami mesta, kedy som sa zatúlala na Ondrejský cintorín a bolo tam prázdno, chcela by som povedať, že ticho, no žiadané cintorínové ticho tu akosi zaniklo. Ale bolo tu veľa snežienok a brečtanu a čvirikajúcich drozdov a samoty a príbehov a zabudnutých životov. A veľa náznakov jari, ktoré som v tej chvíli očarená nechcela opustiť.
jana mARTish 
skvělé)))
Páči sa miPáči sa mi
Vďaka :)
Páči sa miPáči sa mi
krásný hřbitov :)
Páči sa miPáči sa mi
Veru je :) V Bratislave a veľmi blízko autobusovej stanice.
Páči sa miPáči sa mi
:) ondrejský cintorín je krásny a vždy iný :)
Páči sa miPáči sa mi
Krásny je, určite sa tam budem prechádzať častejšie :)
Páči sa miPáči sa mi