Až neskôr, keď som sedela v aute a v spätnom zrkadle sa vzďaľovalo pole s vlčími makmi, som si uvedomila, že tieto obrazy som už videla. To isté miesto, tá istá (pred)búrková atmosféra, tá istá časť dňa. Sedela som v aute a počúvajúc kvapky padajúce na predné sklo som myslela na to, ako sa stále chcem tešiť z … Čítať ďalej Na makovom poli
Jar prešla rýchlo a ako inak, zanechala vo mne veľa pohľadov. Prvé znamenia jari vtedy, keď noci boli ešte chladné, no dni boli čoraz viac prívetivé, veľkonočné prechádzky, návštevy, víkendové čítania a ničnerobenia, ranné vstávania pre nenahraditeľné ranné slnko (tu, na zakvitnutej sakurovej ulici), a potom ešte chvíľu prechádzka po repkovom poli, skoro ráno, keď … Čítať ďalej Úlomky jari
Mám rada tieto jarné dni, svieži vzduch, vône kvetov, premeny svetla a všetko to, čo k jari neodmysliteľne patrí, tieto zlaté západy slnka a prechádzky za dedinou, túto prázdnu poľnú cestu, po ktorej sa dá dostať až k lesu. A mám rada tie okamihy samoty, ticho, ktorým na nejaký čas zaplním myseľ, počujem len ozveny, … Čítať ďalej Zlaté svetlo za dedinou
Sama som neverila, že sa mi v sobotné ráno podarí vstať spolu s vychádzajúcim slnkom, pretože sobotné rána sú zväčša lenivé, posteľné, knižné. No túžba po prechádzke pod legendárnymi (a možno už aj trochu opozeranými, no stále krásnymi) zakvitnutými sakurami ma hnala, bolo skoré ráno, mesto a jeho ulice prázdne, vzduch chladný, no voňal jarou, … Čítať ďalej Kvitnúce sakury na Fraňa Mojtu
Konečne prišla jar v celej svojej kráse, vo všetkých svojich farbách a vôňach, v zlatistom svetle, ktoré je mojou neoddeliteľnou súčasťou. Netreba veľa slov, milujem ju. Aj s nostalgiou, ktorú vo mne vyvoláva, aj so spomienkami, ktoré schovávam a premieňam na farebné poetické obrázky, aj s príbehmi, ktoré mi behajú hlavou, keď zacítim sviežu a … Čítať ďalej Vôňa jarných kvetov
B. si vysnívala, že na svadobnom oznámení budú mať fotku pod jarnými, zakvitnutými stromami. V deň fotenia bolo celý deň pod mrakom, no keď sme poobede skeptickí vyšli von a kráčali k dvom mandliam nad dedinou, slnko vyšlo a len na pár minút nás obdarilo svojím svetlom. A tak vznikol tento zakvitnutý mandľový príbeh.
Je nedeľa, druhá adventná. Vo vzduchu ešte stále necítim Vianoce, ani to prichádzajúce vianočné obdobie, pretože myslím len na to, ako všetko tak rýchlo plynie a moje vnímanie dní sa celkovo spomalilo, možno až úplne zastavilo. Už dlho sa vždy začiatkom mesiaca spamätávam, že prešlo 30 dní a je tu zase nový mesiac, a teraz … Čítať ďalej Advent, vraj.
jana mARTish 