Italian journey

Keď bol na uliciach zamrznutý ľad a niekde snežilo, niekde v horách určite, keď v oknách žiarili svetielka, vrátila som sa o niekoľko mesiacov späť a opäť sa prešla talianskymi ulicami, ktoré budú pre mňa vždy pôsobivé, opäť zacítila tú vôňu prímorského dažďa, kvapiek, čo vytrvalo padali na piesočnatú pláž, spomienky na letné prechádzky, večery … Čítať ďalej Italian journey

Adventné ticho

Dotyky, obrazy a skutočnosti, ktoré sa diali, no stále som ich v sebe skrývala, sa ku mne vrátili. Stačilo odomknúť dvere a prekročiť pomyselný prah, vtedy som zacítila tie vône, mala som pocit, že som násilne prerušila intimitu, ktorú celý tento priestor v sebe nesie, dostala som sa hlboko k centru, blízko k životom, ktoré … Čítať ďalej Adventné ticho

Tie hmlisté noci

Chladnou nocou sa prechádzame prázdnymi ulicami mesta, kým sme pri punči a víne viedli rozhovory, mesto zaliala hustá hmla, opäť tá tajomnosť a rozostrené svetlá pouličných lámp, para z úst, nadpozemská stratenosť ľudského bytia. Noc, ticho, hmla, dokonalá mágia.

Októbrovo

Najprv odleteli vtáky, veľké kŕdle vtákov prelietali nad poľom, šoférovala som, no tento pohľad ma donútil zísť z cesty, odparkovať auto a vybehnúť bližšie k nim, k čiernym fľakom na oblohe. A potom prišli dni, kedy sa lístie stromov postupne farbilo do žltej, listy padali na chodníky a prechádzať sa žltou alejou a počúvať šum … Čítať ďalej Októbrovo

Tie hmlisté rána

Prebúdzať sa do bielych dní, ktoré nie sú zasnežené, ale sú ako rozliate mlieko, cukrová vata, ako pena do kúpeľa, v ktorej sa unavené duše čistia, rána, kedy naše existencie neovplyvniteľne zanikajú v hmle, strácame farby napriek všetkým farebnostiam jesene, poetickej jesene, ktorú žijeme.