Občas nepremyslene skáčem po krehkých lupeňoch imaginárnych svetov, kde súvislosti sú rozčlenené, delia sa na malé časti ako slnko prechádzajúce cez žalúzie a vzorované závesy, to slnko svieti, symbolizuje vnútornú radosť, svet je žltý, dozlata, na prvý pohľad pôsobí tak živo a nádejne a úplne opojne, to svetlo vonia a rozpína sa a iniciuje rast … Čítať ďalej Imaginácie svetla
Kategória: .nostalgia
Pokojná noc v tichom dome
Len tieto melódie v ušiach, klavír a obľúbené hlasy, pocity, ako som sa nechala obmývať vodou a myslela na to, aké duchovno sa zo mňa do vody vyplavuje, ako sa vo vode roztápa(m), ako sa zo mňa definitívne zmývajú sladké stopy jednej noci. Prúdim, voda okolo mňa sa vlní so všetkými myšlienkami, i táto hudba … Čítať ďalej Pokojná noc v tichom dome
…len ticho stojím
Šupu z banánu som odstraňovala len veľmi pomaly a pri tom som rozmýšľala, či je to ešte láska, keď ťa nechcem donekonečna psychicky vyčerpávať zbytočnými, nenávratnými slovami, aj keď ty si sa toho nikdy nebál a mňa si vyčerpal až ku dnu ako obrovskú vodnú nádrž s pitnou vodou. Keď ťa pred sebou bránim, aj … Čítať ďalej …len ticho stojím
No light, no light
To svetlo, ktoré by som si priala, je také rozdrobené a nejednotné, ťažko ho pozbierať, nie je to ako zbierať kvety na prekvitnutej lúke. To svetlo vo mne proste nie je, len sa ma občas jeho body dotýkajú, dotýkajú sa ma zdiaľky, opatrne, cez sklo. To svetlo si želám, to svetlo si snažím privolať, nech … Čítať ďalej No light, no light
Ráno/večer v posteli
Bola to aj sila červeného vína, čo posilnila moje myšlienky, a posilnila aj moje slzy, ktoré sa určite ligotali vo svetle sviečky. Pretože vo mne je prázdnota, nalejete víno či akúkoľvek tekutinu, a bude žblnkotať a ozývať sa vo vnútri opáleného tela, prelievať sa zo strany na stranu a pôsobiť svojou omamnou silou. Nasledujúce ráno … Čítať ďalej Ráno/večer v posteli
Jesenné listy
Chcela by som ti napísať list, veľa listov. O hudbe, ktorú máš, ktorú by som s nostalgiou počúvala v autobusoch. Napríklad vtedy, keď cestujem okolo toho mesta v čiernych šatách a šperkom na krku. Keď v ňom zastavíme a ona nastúpi, keď je tma, (keď unavená by som si k tebe ľahla). Unavená mŕtva duša. … Čítať ďalej Jesenné listy
Impresie v tme
V zdanlivo banálnej situácii cítim potopu, plávanie v hlbokých vodách, vypúšťam z úst posledné bubliny a nevládzem dýchať. V ten podvečer pršalo a dažďové kvapky dopadali na okno autobusu v nepravidelných intervaloch. Z trnavských pouličných lámp boli len svietiace rozmazané bodky, rozmazané, ako minulosť v prítomnosti, rozmazané impozantné obrazy v mojej hlave, také obrazy, ktoré sa občas … Čítať ďalej Impresie v tme
jana mARTish 