A jelikož vzpomínka je desetkrát intenzivnější než to, čo človek zažil - kvůli hodnotě přidané myšlenkou - bere to Murphymu Blomdalemu dech. * L. pri víne povedala niekoľko viet a mne sa v tom jednom okamihu, a v mnohých ďalších, ktoré prišli neskôr, pospájali všetky spomienkové súvislosti, niečo ma pichlo, bolo to ako kráčať bosými … Čítať ďalej Hranice
Kategória: .nostalgia
Dvojité životy
A dni akoby odrazu plynuli rýchlejšie, ľudia v nich sa striedajú, prichádzajú a odchádzajú bez stopy, no oni sa neskôr vracajú v nočných snoch, priesvitní a pominuteľní, vznášajú sa v priestore ako tiene predchádzajúcich udalostí. Tak isto, rýchlo a jednoducho sa pominul aj macedónsky úsmev. Pozdrav a rozlúčkové gestá v neskorú noc, takmer ráno. Možno … Čítať ďalej Dvojité životy
Tsuru (3)
Dvere toho tichého domu sa zavreli a biele steny, svetlo a záclony na oknách tvorili ideálnu atmosféru na vešanie spomienok, hudba s nimi spojená sa niesla pomedzi ne a tsuru vtáky sa pohojdávali v symbolike, symbolika, ktorá nepotrebuje veľa slov a zložitých vetných konštrukcií, sú to úniky a oslobodenia, očisty, nové začiatky a úplný koniec … Čítať ďalej Tsuru (3)
Ráno
Bol si tam, sedeli sme v podzemnej divadelnej kaviarni, pripíjali si bielym vínom, viedli rozhovory a ty si tam stál na schodoch ako tichá a nepriznaná súčasť tohto sveta, osoba so známou kresbou tváre, identická, no s odlišným, o čosi menším pohľadom (pohľadom strateným, takým, čo vôbec netuší, kým je). Vzduch vonku bol tmavý a … Čítať ďalej Ráno
Tsuru (2)
Pokračovanie príbehu o bielych spomienkach, trochu tmavších, no stále lietajúcich, tie myšlienky, tie pocity, ktorým unikám a skrývam sa. Tieto origami vtáky, biele spomienky, odletia. Alebo zhoria. . Prvá, snívajúca časť tu. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . … Čítať ďalej Tsuru (2)
Tsuru (1)
Lietajúce vtáky ako myšlienky, ktoré ma obklopujú, napádajú, v podvedomí im stojím tvárou v tvár. Takmer vždy nečakane, náhle. I keď sa snažím utekať, skrývať, vzdialiť sa. Občas snívam. Ale k tomu, čo bolo, netreba veľa slov. Tieto tsuru, biele spomienky, odletia. Alebo zhoria. . . . . . . . . . . . . … Čítať ďalej Tsuru (1)
Pokoj
Keď som odomkla dvere, v tom dome bolo ticho, dusno, zvláštna atmosféra starého domu, v ktorom sa kroky aj hlasy ozývajú medzi bielymi stenami, vyzliekam sa a spolu so šatstvom sa vzdávam myšlienok, vešiam biele spomienky a oni sa vznášajú, lietajú, keď cez otvorené okno prúdi vzduch, čo vonia jeseňou, vejú závesy a za nimi … Čítať ďalej Pokoj
jana mARTish 