Utekáme do hôr, kde padá sneh, keď u nás prší, kde je zamrznuté jazero s miniatúrnym zámkom na brehu, chaty, farební lyžiari, kde na druhý deň ráno vstaneme v hotelovej izbe a cez závesy vidíme, ako vychádza slnko a stúpa biela horská para, raňajkujeme pečivo v spoločnej jedálni, prechádzame snehom a z lanovky vidíme masívne … Čítať ďalej Krkonoše
Kategória: .life
18.3.11
Zvláštne bolo stáť pod dáždnikom a vidieť tú farbu, tú značku, i keď len na zopár prchavých sekúnd, ktoré vo mne zanechali dojmy na niekoľko hodín. Ešte stále myslím na ten pohyb, na tú rovnú čiaru, za ktorou som v údive len otočila hlavu a zostala nemá, neprítomná na najfrekventovanejšej križovatke mesta. Tieto dva dni … Čítať ďalej 18.3.11
Také túžby
Len by som si sadla do parížskej kaviarne, predstavujem si presvetlený zafajčený priestor plný poetov, chuť horúcej kávy, jemne perlivá minerálka, Praktica a balzam na pery na stole. Prejsť sa vedľajšími ulicami Paríža v slnečných okuliaroch a cítiť sa ako hrdinka filmu, mať modré úzke šaty so vzorom, náhrdelník, muža, robiť fotky, prejsť po moste … Čítať ďalej Také túžby
6.3.11
1 rok, 1 mesiac, 1 týždeň a niečo medzi tým. Spomienky môžu byť ukryté v čiernych slovách vytlačených na bielom papieri, zachytené v čiernobielych fotografiách, alebo môžu voľne existovať, len byť a niekedy sa objaviť, pripomenúť sa, dotknúť sa nás alebo dotyk iba priblížiť, niekedy s radosťou prijímam ich naliehavé prosby a cítim ich pri … Čítať ďalej 6.3.11
“Keď budeš plešatá, môže ma ocko odviezť do družiny?”
V jeden (ešte asi letný) deň, z ktorého si nepamätám skoro nič, mi prišiel mail od Roberta Kissa, v ktorom ma žiadal o povolenie na použitie jednej z mojich fotiek na obálku knihy. Takúto ponuku som proste nemohla odmietnuť! Pre mňa nastali mesiace plné očakávania a pre Roba mesiace plné práce a rôznych vybavovaní súvisiacich … Čítať ďalej “Keď budeš plešatá, môže ma ocko odviezť do družiny?”
The silence
Niekedy je lepšie mlčať a nekaziť slovami priebeh niečoho, čo s nami priamo nesúvisí. Mlčala som, aj keď by som najradšej povedala Skry ma do svojich dlaní, mňa, mňa, pohlaď ma, bozkaj ma, miluj ma. Aj tak neskôr slová narušili bytie, bytie v priestore na nádvorí starého domu. Bolo vlhko, padala rozprášená hmla, vlasy sa vlnili a vlákno … Čítať ďalej The silence
Divadlo
D V divadle pozerám na podlahu, dáždniky a pixelové obrazy na stenách, dva dni tu, dva dni v sále Starého divadla, s ľuďmi, s rumom, s odrazmi v zrkadlách, behaním po zákulisných priestoroch a počúvaním španielčiny z každej strany. Mladí herci, lektori a ich hispánski rodičia, španielsky veľvyslanec. Jedna pracovníčka divadla si zavesila červený dáždnik … Čítať ďalej Divadlo
jana mARTish 