1 rok, 1 mesiac, 1 týždeň a niečo medzi tým.

Spomienky môžu byť ukryté v čiernych slovách vytlačených na bielom papieri, zachytené v čiernobielych fotografiách, alebo môžu voľne existovať, len byť a niekedy sa objaviť, pripomenúť sa, dotknúť sa nás alebo dotyk iba priblížiť, niekedy s radosťou prijímam ich naliehavé prosby a cítim ich pri sebe, niekedy to radostné objatia nie sú.

Dnes čítam slová a hrnú sa mi do očí slzy, ktoré vypovedajú o tom, ako ľúto mi je pri pohľade na minulosť a prítomnosť, vravia o nemožnosti meniť situáciu, súhlasia s mojím obojstranným rozhodnutím nečinnosti, len byť ticho, mlčať a objavovať nové dni, občas dúfať, že moje sny sa predsa len premenia na skutočnosť a stanú sa z nich vyvolané fotografie, ktorými sa v starobe budem prehrabávať a bude to nostalgia, budem hovoriť svojim vnúčatám

Aha, v tejto sukni som prvýkrát tancovala s vaším dedom.