6.3.11

1 rok, 1 mesiac, 1 týždeň a niečo medzi tým.

Spomienky môžu byť ukryté v čiernych slovách vytlačených na bielom papieri, zachytené v čiernobielych fotografiách, alebo môžu voľne existovať, len byť a niekedy sa objaviť, pripomenúť sa, dotknúť sa nás alebo dotyk iba priblížiť, niekedy s radosťou prijímam ich naliehavé prosby a cítim ich pri sebe, niekedy to radostné objatia nie sú.

Dnes čítam slová a hrnú sa mi do očí slzy, ktoré vypovedajú o tom, ako ľúto mi je pri pohľade na minulosť a prítomnosť, vravia o nemožnosti meniť situáciu, súhlasia s mojím obojstranným rozhodnutím nečinnosti, len byť ticho, mlčať a objavovať nové dni, občas dúfať, že moje sny sa predsa len premenia na skutočnosť a stanú sa z nich vyvolané fotografie, ktorými sa v starobe budem prehrabávať a bude to nostalgia, budem hovoriť svojim vnúčatám

Aha, v tejto sukni som prvýkrát tancovala s vaším dedom.


Reklamy

2 thoughts on “6.3.11

  1. empty píše:

    Presne v tento istý deň sa ocitol fotoalbum v mojich rukách. Len tak bez príčiny vznikla potreba zalistovať si v ňom. Fotografie majú úžasnú silu preniesť človeka do minulosti a prežívať veci znova. A väčšinou spomínať na tie príjemné veci a potom povedať “ach staré dobré časy” a tie zlé prikrášliť a povedať, že nakoniec to dobre dopadlo…ale aj tak sa chcem vrátiť aspoň o 14 rokov späť a zmeniť svoj osud !!!

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s