18.3.11

Zvláštne bolo stáť pod dáždnikom a vidieť tú farbu, tú značku, i keď len na zopár prchavých sekúnd, ktoré vo mne zanechali dojmy na niekoľko hodín. Ešte stále myslím na ten pohyb, na tú rovnú čiaru, za ktorou som v údive len otočila hlavu a zostala nemá, neprítomná na najfrekventovanejšej križovatke mesta.

Tieto dva dni boli prudké a silné, také nepredvídateľné pre nás viacerých. Unavene, v nostalgii a melanchólii sedíme v čajovni na pohovke a šírime okolo seba pesimizmus, vypíname lampu, zapálime kahance a zasvietime drobné svetielka.

Prší a spievam si pesničky,

ako často.

Hlavne teraz často.

Whenever I’m alone with you
You make me feel like I am home again
Whenever I’m alone with you
You make me feel like I am whole again
Whenever I’m alone with you
You make me feel like I am young again
Whenever I’m alone with you
You make me feel like I am fun again.

However far away I will always love you
However long I stay I will always love you
Whatever words I say I will always love you
I will always love you.


Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s