Najkrajšie darčeky sú tie, ktoré sa dajú vychutnať do každého jed(ineč)ného okamihu, ktoré v nás zanechajú citlivé spomienky a farebné obrázky. Preto i tento rok (tak ako pred dvoma rokmi) sme si dopriali štvordňový jesenný výlet do Štiavnice, tie chvíle napĺňame bezcielnymi prechádzkami v meste aj mimo mesta, niekedy na nás padajú jemné kvapky hmly, … Čítať ďalej Štiavnica na jeseň. Opäť.
Štiavnica nás privítala hustou hmlou, jesenným dažďom, ktorý ešte dva dni po príchode pretrvával a nútil nás povaľovať sa po kaviarňach, čajovniach, skrývať sa pod paplónom a oddychovať v izbe starého bytu v centre mesta. A na zopár hodín sme sa skryli pod zemou, s prilbami na hlavách, s baterkami v rukách a v nepremokavých … Čítať ďalej V banskom múzeu
Len pár dní v roku je takýchto, len príležitostne sa môžeme prechádzať v zahalenej a tajomnej atmosfére hmlistých jesenných dní, len málokedy je vonku tak bielo, že si pripadáme, akoby sme plávali v rozliatom mlieku. Hľadíme vpred, a keby nepoznáme okolitú krajinu, tak nevieme, kam ideme, pod nohami cítime šťavnaté, močaristé lúky, prekračujeme hríby, ktoré … Čítať ďalej Hmlistá jeseň
Lazy sa stali neodmysliteľnou súčasťou (takmer) každej jesene, bez víkendu medzi horami a lúkami sa ani necítim jesenne, milujem to ticho a absolútnu tmu, keď nastane noc, potulky po chodníkoch aj mimo chodníkov, prechádzky okolo starých opustených domov, z ktorých cítiť nostalgiu a zvláštnu vôňu staroby, obdivujeme všetko, čo k tomuto ročnému obdobiu patrí, niektoré … Čítať ďalej Potulky po lazoch
Ráno sa nikam neponáhľať, ležať v bielych perinách, nechať slnko predierať sa cez drevené okenice s dierami, obliecť si ponožky s dáždnikmi a dúfať, že dnes nás dážď nezastihne, sklenými pohárikmi s priezračnou tekutinou si štrngať ešte pred raňajkami, potom raňajkovať vonku, na dvore pod hruškou, dať si čaj, kávu prvú, a neskôr aj druhú, … Čítať ďalej Lenivé dni na lazoch
Bol to jeden z posledných augustových dní, zopár posledných okamihov, kedy vo vzduchu bolo cítiť leto a z pokožky M. bolo cítiť chlór, boli to posledné okamihy, kedy sa dalo kúpať v bazéne, do ktorého som ja celé leto nevliezla, kedy sa dalo v krátkych letných šatách na ramienka ležať vo farebnej hojdacej sieti v … Čítať ďalej Koniec leta
Pag, jeden z mnohých ostrovov blízko pobrežia Chorvátska, ma milo prekvapil, privítal nás pustou krajinou, ktorú niektorí z nás prirovnávali k povrchu mesiaca. Že takto nejak si to na mesiaci predstavujú, takto by tam mohlo byť. I ja som sa cítila ako v úplne inej krajine, ako na ceste za slobodou.
jana mARTish 