Len pár dní v roku je takýchto, len príležitostne sa môžeme prechádzať v zahalenej a tajomnej atmosfére hmlistých jesenných dní, len málokedy je vonku tak bielo, že si pripadáme, akoby sme plávali v rozliatom mlieku. Hľadíme vpred, a keby nepoznáme okolitú krajinu, tak nevieme, kam ideme, pod nohami cítime šťavnaté, močaristé lúky, prekračujeme hríby, ktoré nepoznáme, každým krokom sú naše topánky viac a viac premočené, ale nám to nevadí, lebo len pár dní v roku je takýchto, len príležitostne sa môžeme prechádzať v zahalenej a tajomnej atmosfére hmlistých jesenných dní.