Kategória: .nostalgia

Zaslepená

Pridaj komentár

Keď som písala tie slová, že trpím, aj keď áno a trpím, aj keď nie, zdalo sa mi všetko také priesvitné, myslela som si, že vidím situáciu presne takú, aká v skutočnosti je ,slová, ktoré som písala aj čítala som nechala do seba vplávať. A chvíľu pôsobili. A stále vo mne plávajú ako rybky v … Čítať ďalej Zaslepená

Len

3 komentáre

Každý deň je iný, niektoré sú intenzívnejšie a iné o čosi lenivejšie, ani pocitom sa už nechce pôsobiť, už sa unavili, vyčerpali. Už hľadajú krásu a potešenie, vďaka nim sedím v kuchyni pred zotmením, sedím na stoličke otočenej smerom k sídlisku, cez okno pozerám a čakám, kým sa pouličné lampy rozsvietia, malé svetielka v diaľke, … Čítať ďalej Len

Ako jeseň

5 komentárov

Bola som ako jeseň, so suchými listami vo vlasoch, tie farby, tie dojmy. Že jesenné listy začnú padať zo stromov a tým sa všetko zmení, rada hovorím, že aj sny a predstavy sú ako listy, odhodlane rastú a rozvíjajú sa, no aj tak zletia na zem, ľudia ich podupú svojimi prechodnými topánkami, zametú a roztratia sa, niekde … Čítať ďalej Ako jeseň

7.11.10

2 komentáre

Syrové raňajky a káva s mliekom, naštartovaný motor zeleného auta, v ktorom sme sa viezli, moje ruky na volante a oči celkom upriamené na cestu. U babky vonia nedeľný kačicový obed. Babka má na stole omrvinky ešte z raňajok, okuliare, noviny a novinové prílohy z celého týždňa a vonku októbrové, novembrové chryzantémy, suché lístie na … Čítať ďalej 7.11.10

Mesiac

4 komentáre

"Byť zvodnou, ale zachovať si dôstojnosť. Byť pripravená milovať, ale neopúšťať svoju hrdosť. Slová plné sľubov, ale tým už neverím. Neexistuje žiadne arché. Iba čas. A preto, každý večer si o jedenástej nadávam. Za to, že som žena a viem plakať, odpúšťať, ospravedlňovať, mesiac byť za totálnu kravu. Pred tým iba obyčajná krava."

Byť bez slov

4 komentáre

O nepotrebnosti slov pri kontrastných západoch slnka. Ešte túto jeseň chcem stáť na skale nad dedinou, alebo sedieť, kvočať, proste fyzicky byť a mlčať ako biela breza, počúvať slnko, ako padá za svetlá, polia a lesy. Slnko vtedy rozpráva, treba mu bez slov pozorne načúvať, aký má hlas, akú má melódiu. A rozumieť mu.