Kategória: .my identity

MNG

6 komentárov

Zo slov zostala som unavená. Páči sa mi ukladať si v pamäti obrazy, tiché a mlčanlivé obrazy dvoch postáv, len tá prítomnosť, tá minulosť. Na čo sú nám krásne sľuby, srdce unavené z nudy, city vytratia sa po čase. Západ slnka, mliečna dráha, noci, keď si líham nahá, dnes pre lásku nik už neplače. Miluješ, … Čítať ďalej MNG

3.1.11

6 komentárov

Stretla som muža v čiernom kabáte, ktorý sa mi prihovoril, usmial sa a ukončil stretnutie, ktoré narušilo moju žiadanú samotu. Do telefónu som si zapísala, že zo samoty netreba mať strach, lebo kto sa bojí samoty, bojí sa sám seba. Pole ma zhltlo, som len jeho zanedbateľnou a rozmazanou súčasťou v danom momente. Na mieste, … Čítať ďalej 3.1.11

Phanta rei

3 komentáre

Lebo je to čas, čo ma núti zameriavať sa na seba a analyzovať sa, zisťovať o sebe, že už sa o nič nesnažím, nedokážem bojovať s niekým, kto je lepší odo mňa, verím svojim pocitom, ktoré ma občas dovedú k plaču, naučila som sa, že moja intuícia neklame, teraz mi káže stiahnuť sa, stiahnuť sa … Čítať ďalej Phanta rei

Zaslepená

Pridaj komentár

Keď som písala tie slová, že trpím, aj keď áno a trpím, aj keď nie, zdalo sa mi všetko také priesvitné, myslela som si, že vidím situáciu presne takú, aká v skutočnosti je ,slová, ktoré som písala aj čítala som nechala do seba vplávať. A chvíľu pôsobili. A stále vo mne plávajú ako rybky v … Čítať ďalej Zaslepená

Len

3 komentáre

Každý deň je iný, niektoré sú intenzívnejšie a iné o čosi lenivejšie, ani pocitom sa už nechce pôsobiť, už sa unavili, vyčerpali. Už hľadajú krásu a potešenie, vďaka nim sedím v kuchyni pred zotmením, sedím na stoličke otočenej smerom k sídlisku, cez okno pozerám a čakám, kým sa pouličné lampy rozsvietia, malé svetielka v diaľke, … Čítať ďalej Len