Prizvali ma, aby som objavila a zachytila atmosféru ružinovskej knižnice na Miletičovej ulici, tak som prišla, ešte keď bolo ráno a slnko sa ešte len preberalo, prechádzala som sa medzi police s knihami, sprevádzali ma slnečné lúče, objavila som to ticho knižnice, ktoré mi pripomenulo detské časy strávené hľadaním tých správnych kníh, ich požičiavaním, a … Čítať ďalej V tichu knižnice
Sama som neverila, že sa mi v sobotné ráno podarí vstať spolu s vychádzajúcim slnkom, pretože sobotné rána sú zväčša lenivé, posteľné, knižné. No túžba po prechádzke pod legendárnymi (a možno už aj trochu opozeranými, no stále krásnymi) zakvitnutými sakurami ma hnala, bolo skoré ráno, mesto a jeho ulice prázdne, vzduch chladný, no voňal jarou, … Čítať ďalej Kvitnúce sakury na Fraňa Mojtu
Vydavateľstvo Absynt oslavuje svoj prvý rok a za tento čas stihlo vydať už 10 knižiek a niekoľko ďalších pripravuje. Aj keď som ich činnosť evidovala takmer od vzniku, rozhodnutie prečítať si jednu z ich knižiek padlo až teraz. A určite to nebude jediná, ktorú si prečítam. Kniha Vojna nemá ženskú tvár od Svetlany Alexijevič je reportážna … Čítať ďalej Svetlana Alexijevič: Vojna nemá ženskú tvár
Jedna z prvých prechádzok, kedy bolo vo vzduchu cítiť jar. Prechádzali sme sa najprv po zrúcaných hradbách, potom okolo Duchonky, pomedzi lúky, na ktorých sa v lete dá stanovať, popri zavretých plechových stánkoch a drevených chatrčiach, ktoré vo mne umocňovali atmosféru nostalgického leta. A keď už sme sa blížili ku koncu, hnaní celodenným hladom, dostali … Čítať ďalej Na móle
Už niekoľko rokov si robím zoznam kníh, ktoré som prečítala. A už dlhšie rozmýšľam nad tým, že si budem zapisovať aj pocity, ktoré vo mne po prečítaní kníh zostali. Rozhodla som sa ich zdieľať aj s vami a možno niekoho priviesť k dobrej knihe. Po knihe Veľký zošit, Dôkaz, Tretie klamstvo som siahla krátko po tom, … Čítať ďalej Agota Kristof: Veľký zošit, Dôkaz, Tretie klamstvo
Teraz, keď chorá ležím v posteli a preberám si obrázky z posledného roka, nechce sa mi veriť, že ďalší rok je za nami. Prežili sme ďalšie príbehy, zažili niekoľko zmien, spoznali nových ľudí, objavili a videli nové miesta a vo svojej pamäti sme si uložili ďalšie pekné spomienky. Snažím sa svoje spomienky zachytávať aj na … Čítať ďalej Zabudnuté obrázky z 2015
Najkrajšie darčeky sú tie, ktoré sa dajú vychutnať do každého jed(ineč)ného okamihu, ktoré v nás zanechajú citlivé spomienky a farebné obrázky. Preto i tento rok (tak ako pred dvoma rokmi) sme si dopriali štvordňový jesenný výlet do Štiavnice, tie chvíle napĺňame bezcielnymi prechádzkami v meste aj mimo mesta, niekedy na nás padajú jemné kvapky hmly, … Čítať ďalej Štiavnica na jeseň. Opäť.
jana mARTish 