Obhliadam sa za týmto rokom, za chvíľami radostnými, no aj takými, ktoré ma naučili vnímať svet inak, rozvíjať sa a nechávať za sebou stopy, ktoré zostanú len v tých, ktorí sú mi naozaj blízki. Tak úprimne blízki. A keby mám sumarizovať, tak by to boli len banality, čo sa dejú každý rok, o veciach, ktoré … Čítať ďalej Faves from 2012
Kategória: digital
Italian journey
Keď bol na uliciach zamrznutý ľad a niekde snežilo, niekde v horách určite, keď v oknách žiarili svetielka, vrátila som sa o niekoľko mesiacov späť a opäť sa prešla talianskymi ulicami, ktoré budú pre mňa vždy pôsobivé, opäť zacítila tú vôňu prímorského dažďa, kvapiek, čo vytrvalo padali na piesočnatú pláž, spomienky na letné prechádzky, večery … Čítať ďalej Italian journey
Svetlá Vianoc
Tichom a svetlom sme naplnili naše mysle, mlčky som sa pomodlila a potom myslela na tú časť modlitby o odpúšťaní, vravela som si, že moje viny mi nikdy nebudú odpustené, kým sa vnútorne nevzdám vín, ktoré ja sama neviem odpustiť. Aj na tie som myslela, opäť ma bodli a prudko zaboleli, presne vtedy, keď som … Čítať ďalej Svetlá Vianoc
Adventné ticho
Dotyky, obrazy a skutočnosti, ktoré sa diali, no stále som ich v sebe skrývala, sa ku mne vrátili. Stačilo odomknúť dvere a prekročiť pomyselný prah, vtedy som zacítila tie vône, mala som pocit, že som násilne prerušila intimitu, ktorú celý tento priestor v sebe nesie, dostala som sa hlboko k centru, blízko k životom, ktoré … Čítať ďalej Adventné ticho
Ráno
Bol si tam, sedeli sme v podzemnej divadelnej kaviarni, pripíjali si bielym vínom, viedli rozhovory a ty si tam stál na schodoch ako tichá a nepriznaná súčasť tohto sveta, osoba so známou kresbou tváre, identická, no s odlišným, o čosi menším pohľadom (pohľadom strateným, takým, čo vôbec netuší, kým je). Vzduch vonku bol tmavý a … Čítať ďalej Ráno
Talianske fragmenty
Spomienky na júlové talianske dni, na večerné prechádzky pod dáždnikom, na kroky po piesočnej pláži, na mestá, svetlá. A tieto spomienkové obrázky ako skoky dňami, také obyčajné vizuálne pamiatky na časť tohto leta.
Tsuru (1)
Lietajúce vtáky ako myšlienky, ktoré ma obklopujú, napádajú, v podvedomí im stojím tvárou v tvár. Takmer vždy nečakane, náhle. I keď sa snažím utekať, skrývať, vzdialiť sa. Občas snívam. Ale k tomu, čo bolo, netreba veľa slov. Tieto tsuru, biele spomienky, odletia. Alebo zhoria. . . . . . . . . . . . . … Čítať ďalej Tsuru (1)
jana mARTish 