A predsa túto zimu aspoň na chvíľu vzduch voňal po snehu. Ticho padal na brečtanové listy ťahajúce sa po ťažkých náhrobných kameňoch, niektoré vločky sa mi roztápali vo vlasoch, dotýkali sa odhalenej pokožky na tvári a ja som si všetky snehové pohladenia vychutnávala, vločky som si nechala padať do dlaní, nech cítim ich krehkosť a zraniteľnosť, nech konečne, aspoň v okamihu, ktorý prebiehal, cítim to januárové, to zimné.