Vzduch už niekoľko dní vonia inak. Prechádzam ulicami toho mesta, svoju tvár nastavujem tak, aby sa jej slnko dotýkalo, aby ju nežne pohladilo, tak, aby som ho cítila na očných viečkach, keď zasnene zatváram oči. Z toho jarného vzduchu cítim príbeh, ktorý sa mi odohráva v hlave, tlačí na mňa a chce, aby som ho napísala, no ja to nedokážem, lebo teraz sú presne také obdobia, že to so slovami neviem, aj keď túžba písať vo mne je. Lebo je to vzácne, vysloviť všetky pocity a zrazu sa cítiť čistejšie a ľahšie.

Niekedy mám pocit, že sa potrebujem vrátiť hlavne k sebe. Sama sebe som sa vzdialila a je potrebné nájsť si cestu k svojmu vnútru, k svojim myšlienkam, k svojim snom, k podnetom, ktoré ma inšpirujú. Venovať sa svojmu telu a vrátiť doň svetlo. Nech žiarim.

Je to mix pocitov, ktoré ma v týchto dňoch sprevádzajú.