Túto donutkovú prechádzku pri rieke si pamätám aj po roku a niekoľkých mesiacoch, pooperačné stavy a prvá vychádzka po niekoľkých dňoch v posteli, čakanie na K., cesta autom s módnym návrhárom, ktorý mal pre mňa prekvapenie a ja som večer vystupovala ako predstaviteľka jari/jesene, v ružovkavých šatách s veľkou sukňou a zlatými listami vo vlasoch, chvíľu som v priestoroch divadla behala len s priesvitnou sukňou, ktorá mi neskrývala nohy ani biele nohavičky a na koberec z nej opadávali trblietky, svet za mnou sa ligotal, svet za týmito šatami sa ligotal pohľadmi nadšených ľudí.

A mne potom zostali kučeravé vlasy. A z divadla som odchádzala s kávou v plastovom poháriku. A kráčali sme nocou na autobusovú zastávku. A bolo nám strašne fajn.

(Za posledné dni som zjedla neskutočne veľa donutiek. Jahodové sú najlepšie.)