Blato sa lepí na bodkované gumáky, blato na lesnom chodníku k viniciam, kde je takmer prázdno, len starý muž so psom, vraví mi, že sa nemusím báť, že môžem pokojne ísť ďalej, či stáť a opierajúc sa o zábradlie sledovať čistý západ slnka z cudzej drevenej chaty, kde na šnúre visia zmoknuté pánske ponožky, kde je pokojne a úplne ticho, len na chvíľu zo spiaceho viniča počuť strihajúce nožnice.

Vzdialim sa. K ihličnatým stromom a šípkovým krovinám. Slnko ma tu nechalo mlčať celkom samú, na to myslím, na mlčanie vo dvoch, na vnútorný pokoj, na naplnenie predstáv, na hudobno-vizuálne projekty a iné tvorivé nápady, iné myšlienky a iné obrazy minulosti.

Ísť ďalej, nepremyslene, pískať si piesne a byť tu len pre ten pocit, ktorý ma dostatočne napĺňa.