Tá magická chvíľa mrazivých dní s čistou oblohou, keď zapadne slnko a všetko chytí ružovo-modrý odtieň, keď sa pomaly stmieva, na zasnežené polia padá jemná hmla a na koľajniciach svieti niekoľkorušňový vlak, jeho svetlá sa pohybujú v priestore, približujú a trvá to už len krátky okamih, keď sa pár svetelných bodov stratí v diaľke.

V tej chvíli by som na poli vydržala stáť až kým by mi neodmrzli prsty na nohách, môj dych by sa tak ochladil, že výdychy by už neboli sprevádzané rozplývavou parou, len stáť, vyčerpaná po náročnom dni, v tichosti čakať na príchod srniek a potom na ďalší osobný vlak, na tmu, na hviezdy a nočné melódie prírody.

Ach, ten inšpirujúci ligotavý sneh.

.