V deň, keď sme prišli do Budapešti, nám mladé maďarské dievča odovzdalo kľúče od bytu s vysokými stropmi a veľkými oknami, zakrúžkovala na mape zopár miest, kam sa máme ísť pozrieť, nasadla na bicykel, zavrela za sebou dvere a zostali sme sami. Vo vzduchu sme cítili všetky tie roky, ktoré v tomto byte visia, pukajú parkety, máme otvorené okná a záclony jemne vejú v jesennom vánku, za oknami nádvorie, na ktoré hľadíme z balkónu, jedna izba s bielymi stenami, tu sa rozprávame, tu sa smejeme, ležíme, objímame, tu ráno vstávame a na nohách cítime slnečné lúče, v ktorých sa o pár minút mihá para z čerstvo zaliateho čaju. Tu na pár dní žijeme, tu na pár dní sme.
- Komentár
- Reblog
-
Odoberať
Odoberané
Already have a WordPress.com account? Log in now.
jana mARTish 
Ta fotka s tím modrým hrníčkem..ve mě evokuje samotu..nevím proč..ale je skvělá..
Michael
http://www.ontheleaf.net
Páči sa miPáči sa mi
Fotka objetí <3
Páči sa miPáči sa mi
prekrásne ako vždy
Páči sa miPáči sa mi
Wow, the way u use the light is so good and pretty!
Ah, with the steam for example, so nice :)
Páči sa miPáči sa mi
Dokonalé fotky, sála z nich zvláštna, no úžasná atmosféra!
Páči sa miPáči sa mi
Překrásný článek, přesně tuhle atmosféru chci teď prožívat. Nádhera!!
Páči sa miPáči sa mi
So beautiful, so delicate. I love your pictures.
Páči sa miPáči sa mi