Dni jesenné sa vo mne opäť prebudili, vrátila som sa k nim, aby som nezabudla na tie farebné listy, žlté ginko pod nohami, labute na jazere, v ktorom sa zrkadlil Bojnický zámok, prebúdzam v sebe kroky po chodníku vo viniciach, na ktorých už neviselo žiadne hrozno, mala som bodkovaný sveter, zapadajúce slnko pred očami, čoraz väčší chlad som cítila na odhalených miestach pokožky, stála som na pníku a na všetko hľadela len z diaľky. Na dedinu, na polia v diaľke, na život, ktorý plynie bezo mňa.