Farby polí pri cestách dozreli, z pyramídy nad mestom vidíme okolité žlté plochy, svet je pestrejší, aj keď bolo na chvíľu pod mrakom, chvíľu bolo tmavo a opojne, dusno. V periférnom videní vnímam túto žiarivú záplavu každý deň, vnímam aj jej vôňu, jej prirodzenú veselosť, smejeme sa, keď sme priamo v nej s farebným kvetom … Čítať ďalej Repka, pole
Gardenia
Kvety, kvety, kvety všade, jarné obrazy a kroky po zakvitnutých betónových priestoroch - takto každoročne, nákupy do záhrady. Cestou späť si nesieme v kufri niekoľko kvetináčov zabalených v šušťavých igelitových vreckách a umelú farebnú vrtuľu vhodnú na jemné pofukovanie vetríka počas teplých podvečerov a večerov, s pomalým zotmievaním a hviezdami nad dedinou. Dostatočne gýčové predstavy.
Kvapky ako mince
Pršalo, pred slnkom sa prehla dúha, chlapi na stavbe pracovali v pršiplášťoch, pískali si, dotvárali melódie. Dážď im neprekážal a dúha ani trochu nenadchla. Boli traja, traja muži v tričkách poškvrnených maltou. Tak ako minule, aj dnes som cítila napätie ako pred divadelnou hrou, dnes som počas tohto pocitu čítala dramatické dielo od Š. Králika, … Čítať ďalej Kvapky ako mince
Dažďová streda
Ráno do školy kráčam pod rozhojdaným dáždnikom, tieto dni sú také všetky, len nečinne sedíme a hľadíme do okien, za ktorými je dážď a mláky a blato v tráve. U nás v dedine sú to mláky veľké ako jazerá, niekedy si to nazývam rieka Nitra dva. Dnes to bolo ako divadelná hra. Cítila som vo … Čítať ďalej Dažďová streda
La femme
Bolela ma hlava, ľahla som si a v kvietkovaných perinách len tak zotrvávala so zatvorenými očami, s rôznymi obrazmi v mysli, čo sa odohralo a čo sa možno raz odohrá, keď tu budem ja a niekto iný, keď ten niekto iný bude mať konkrétnu tvár a konkrétne vlastnosti. A potom som zaspala a už nemyslela … Čítať ďalej La femme
Anonymita
A Akosi rýchlo sa zamračilo, cez okno svojej izby pozorujem lietajúce lupene mandlí aj iných ovocných stromov. Je sobota, v dome vonia pečené mäso a varená kapusta, neustále hučia stroje zo stavby, stratili sme tým svoje súkromie, naše večné ticho pod lesom. Najradšej by som sa tomu hluku otočila chrbtom a zostala v utajení, tvárou … Čítať ďalej Anonymita
Neskorá oslava ženskosti
To slnko ma neustále láka, objavujem jeho teplo a farbu. Kvety patria ženám, kvety v rukách, kvety na blúzkach, kvety v parfumoch, ich nežnosť nás spája.
jana mARTish 