Pršalo, pred slnkom sa prehla dúha, chlapi na stavbe pracovali v pršiplášťoch, pískali si, dotvárali melódie. Dážď im neprekážal a dúha ani trochu nenadchla. Boli traja, traja muži v tričkách poškvrnených maltou.

Tak ako minule, aj dnes som cítila napätie ako pred divadelnou hrou, dnes som počas tohto pocitu čítala dramatické dielo od Š. Králika, aj tam za oknami o chodníky bubnoval stále silnejší a silnejší dážď. S hrubou knižkou v rukách som prešla štyrmi ulicami našej dediny, pri tej najkrajšej záhrade okolia som spomalila a ticho závidela žlto-červenú tulipánovú krajinu.

Najradšej by som kradla

a potom tvorila zátišia

a fotila

a ovoniavala

a rozmaznávala sa pohľadmi na tulipány v kytici.