Jeseň v rukách

Čas mi dovolil vstať z postele o hodinu neskôr, vojsť do slnečnej kuchyne a zaliať si kávu vriacou vodou a mliekom, bodkovaná šálka, takmer Granko štýl, horkasto voňavá para pred lúčmi, je to taký idylický obraz nedele, gýčový ako z bežných ľudských predstáv o posvätnom dni v týždni. Za oknami fúka vietor, ktorý zhadzuje jesenné … Čítať ďalej Jeseň v rukách

Beladický večer

S hudbou a ružovým vínom sa prechádzame záhradami, umením, ľuďmi. Svietiace lampióny šťastia, africké bubny pri jazere, dievča, čo spadlo do fontány, na všetko tak rada spomínam, na tento večer, niekedy začiatkom kalendárneho leta.

Leto na juhu

Zabalená v deke sa prechádzam letnými spomienkami na talianske vody, ulice, figy a olivy, na tento malebný kostolík, ktorý mi ešte stále pripomína juhoamerické telenovely. Som uzimená po podvečernej prechádzke, ako dobre bolo v lete, vo vzdušných béžových šatách na hnedom tele, v ľahkých sandáloch kráčajúc tmavými ulicami po opadaných lupeňoch, keď som voňala krémom … Čítať ďalej Leto na juhu

Byť bez slov

O nepotrebnosti slov pri kontrastných západoch slnka. Ešte túto jeseň chcem stáť na skale nad dedinou, alebo sedieť, kvočať, proste fyzicky byť a mlčať ako biela breza, počúvať slnko, ako padá za svetlá, polia a lesy. Slnko vtedy rozpráva, treba mu bez slov pozorne načúvať, aký má hlas, akú má melódiu. A rozumieť mu.

7.10.10

Bez slnečných okuliarov mi jesenné lúče svietili do očí a dráždili zrak, osvetľovali malé lietajúce mušky pri rieke, žltnúce listy i pramene ryšavých žien. Možno mali pehy a narúžované pery a korálové náhrdelníky. Možno smerovali na kávu do jazzového klubu, ako my tri, sedíme medzi čiernymi stenami a hľadíme na teplé nápoje pred nami, parížska … Čítať ďalej 7.10.10