Prizvali ma, aby som objavila a zachytila atmosféru ružinovskej knižnice na Miletičovej ulici, tak som prišla, ešte keď bolo ráno a slnko sa ešte len preberalo, prechádzala som sa medzi police s knihami, sprevádzali ma slnečné lúče, objavila som to ticho knižnice, ktoré mi pripomenulo detské časy strávené hľadaním tých správnych kníh, ich požičiavaním, a … Čítať ďalej V tichu knižnice
Sama som neverila, že sa mi v sobotné ráno podarí vstať spolu s vychádzajúcim slnkom, pretože sobotné rána sú zväčša lenivé, posteľné, knižné. No túžba po prechádzke pod legendárnymi (a možno už aj trochu opozeranými, no stále krásnymi) zakvitnutými sakurami ma hnala, bolo skoré ráno, mesto a jeho ulice prázdne, vzduch chladný, no voňal jarou, … Čítať ďalej Kvitnúce sakury na Fraňa Mojtu
Vydavateľstvo Absynt oslavuje svoj prvý rok a za tento čas stihlo vydať už 10 knižiek a niekoľko ďalších pripravuje. Aj keď som ich činnosť evidovala takmer od vzniku, rozhodnutie prečítať si jednu z ich knižiek padlo až teraz. A určite to nebude jediná, ktorú si prečítam. Kniha Vojna nemá ženskú tvár od Svetlany Alexijevič je reportážna … Čítať ďalej Svetlana Alexijevič: Vojna nemá ženskú tvár
Konečne prišla jar v celej svojej kráse, vo všetkých svojich farbách a vôňach, v zlatistom svetle, ktoré je mojou neoddeliteľnou súčasťou. Netreba veľa slov, milujem ju. Aj s nostalgiou, ktorú vo mne vyvoláva, aj so spomienkami, ktoré schovávam a premieňam na farebné poetické obrázky, aj s príbehmi, ktoré mi behajú hlavou, keď zacítim sviežu a … Čítať ďalej Vôňa jarných kvetov
B. si vysnívala, že na svadobnom oznámení budú mať fotku pod jarnými, zakvitnutými stromami. V deň fotenia bolo celý deň pod mrakom, no keď sme poobede skeptickí vyšli von a kráčali k dvom mandliam nad dedinou, slnko vyšlo a len na pár minút nás obdarilo svojím svetlom. A tak vznikol tento zakvitnutý mandľový príbeh.
Marec zastavil zimné počasie a zrazu veľmi rýchlo prišla jar, moja milovaná jar a jej vône, jej svetlo, jej farby a kvety. Každý deň sa nad ňou rozplývam, tam kvitnú púpavy, tam sú biele zakvitnuté stromy, čo voňajú na niekoľko metrov a aha, tým mandľám už opadali lupene, magnólie sa tiež už otvárajú, už o … Čítať ďalej Marec instantne
Jedna z prvých prechádzok, kedy bolo vo vzduchu cítiť jar. Prechádzali sme sa najprv po zrúcaných hradbách, potom okolo Duchonky, pomedzi lúky, na ktorých sa v lete dá stanovať, popri zavretých plechových stánkoch a drevených chatrčiach, ktoré vo mne umocňovali atmosféru nostalgického leta. A keď už sme sa blížili ku koncu, hnaní celodenným hladom, dostali … Čítať ďalej Na móle
jana mARTish 