Ráno sa nikam neponáhľať, ležať v bielych perinách, nechať slnko predierať sa cez drevené okenice s dierami, obliecť si ponožky s dáždnikmi a dúfať, že dnes nás dážď nezastihne, sklenými pohárikmi s priezračnou tekutinou si štrngať ešte pred raňajkami, potom raňajkovať vonku, na dvore pod hruškou, dať si čaj, kávu prvú, a neskôr aj druhú, … Čítať ďalej Lenivé dni na lazoch
Pag, jeden z mnohých ostrovov blízko pobrežia Chorvátska, ma milo prekvapil, privítal nás pustou krajinou, ktorú niektorí z nás prirovnávali k povrchu mesiaca. Že takto nejak si to na mesiaci predstavujú, takto by tam mohlo byť. I ja som sa cítila ako v úplne inej krajine, ako na ceste za slobodou.
Teraz, keď je jedna z posledných teplých nocí tohto roku a sedíme na terase s pohárom piva, spomínam na júlové prechádzky v chorvátskom meste Turanj, spomínam na čakanie na svieži chladnejší vzduch, podvečerné sprchovania a zmývanie morskej soli z opálenej pokožky, sedenia na terase, keď sa zotmelo, alebo na podvečerné prechádzky neživým mestom, na premeny … Čítať ďalej Premeny svetla v prístave
Budík nastavený na 5:45, bolo piatkové ráno a za oknami bytu na siedmom poschodí sa pomaly začínal deň, z postele sme prešli do sprchy, umyli si zuby, v kuchyni sme si dali sýte raňajky a kávu z kávovaru, obuli si turistické topánky a sadli do auta, z ktorého sme po pravej ruke (a len o … Čítať ďalej Expedícia Strážovské vrchy
V čase, keď píšem tieto slová, sedím v klimatizovanom autobuse smer Nitra - Bratislava, je pol ôsmej a vonku je ešte stále horúco, teplomer v autobuse hlási 34 stupňov. Rovnaké počasie, rovnaké slnko a rovnako horúce dni boli i počas našej chorvátskej cesty v druhej polovici júla, nosili sme klobúky, sandále, ľahké letné šaty s pásikmi, … Čítať ďalej Plitvická modrá
Miesto, v ktorom cítiť minulosť, kde čas stojí, v ktorom je ticho a každý má priestor pre svoje myšlienky, pre svoje príbehy, ktoré si v hlave tvorí pri pohľade na staré fotografie, kufor plný kameňov, židovské náhrobné kamene. Kroky sa ozývajú, každý zvuk sa násobí, šepkáme, nech nerušíme ten pokoj, čo tu vládne. A potom … Čítať ďalej Ozveny / ticho
Najkrajšie sú také rána, kedy sa prebúdzame so slnkom v posteli, kedy nás nežne hladí, kedy z tieňov tvorí rôzne obrazy, rôzne geometrické vzory a asymetrické kresby, to slnko do nás vnáša svetlé začiatky dňa, chce sa nám v ňom váľať, obaliť sa ním, vytvoriť si zásoby … Čítať ďalej Za dverami mezonetového apartmánu
jana mARTish 