Plitvická modrá

autobus-plitviceautobus-plitvicke-jazera molochodniky-plitvicke-jazera-3 molo-plitvicke-jazerachodniky-plitvicke-jazera-2molo-jazera-plitvicki molo-plitvicke-jazera-2 molo-rybky-plitvicke-jazeraplitvicke-jazera plitvicke-jazera-zhora vodopad-plitvicke-jazeravodopad-plitvice vodopad-plitvicke-jazera-2 vodopad-plitvicke-jazera-4vodopad-plitvicke-jazera-3chodniky-plitvicke-jazera-4
chodniky-plitvicke-jazerapristav-plitvicke-jazeramolo-ryby-plitvicke-jazera

V čase, keď píšem tieto slová, sedím v klimatizovanom autobuse smer Nitra – Bratislava, je pol ôsmej a vonku je ešte stále horúco, teplomer v autobuse hlási 34 stupňov. Rovnaké počasie, rovnaké slnko a rovnako horúce dni boli i počas našej chorvátskej cesty v druhej polovici júla, nosili sme klobúky, sandále, ľahké letné šaty s pásikmi, v rukách fľaše s vodou, rozhodovali sme sa, ktorý deň bude lepší na objavovanie miest v okolí, kedy sa pôjdeme túlať národným parkom a obdivovať jeho zákutia, či kedy budeme ležať na plaži a čítať zaujímavé knihy, ktoré ťažili naše batožiny (a myšlienky možno tiež).

Plitvické jazerá sme spolu s ďalšími tisícmi ľudí rôznych národností navštívili v pondelok, bolo veľmi horúco, no nedalo sa vyberať, všetky dni boli rovnaké. Prišli sme, kúpili si lístky a s mapou v rukách si vyberali trasu a cestičky, ktorými budeme prechádzať, ktoré značky nás budú sprevádzať, ktoré z mnohých jazier si obzrieme, obídeme, navždy zvečníme na film aj na mobil.

Tej modrej vode v jazerách som nechcela veriť, neverila som jej tú čistotu a žiarivú modrú farbu, neverila som tmavým podlhovastým rybám, že s nami budú plávať na každom kroku, vždy pod našimi nohami, čo kráčali po vŕzgajúcich drevených mólach. No ono to tak skutočne bolo, všetko čo sme videli, zostalo v nás, všetko sme sa snažili zapamätať si, aby sme i po rokoch mohli spomínať na miesta, ktoré sme už objavili, na ktorých sme už zanechali svoje neviditeľné stopy, kde som sa iba chvíľu rozprávala s dievčatami z Kalifornie, no už teraz viem, že tak trochu zmenili moje ďalšie sny.

7 thoughts on “Plitvická modrá

  1. Michael píše:

    Strašně lituju toho, že mám Chorvatsko sježděné od Poreče až po Split, objížďku dálnice ve Slovinsku bych zvládl projet i poslepu, no nikdy jsme se na Plitvicích nezastavili. Já chtěl, ale byl jsem vždycky “přehlasován”. Asi si to vyžádá nějaký víkendový výlet..speciálně sem..a pak třeba se zastávkou v Ptuji a okolí..
    Ta modrá je magická..

    Michael
    http://www.ontheleaf.net

    Páči sa mi

    • janamartish píše:

      oplatí sa zastaviť, čo ma ale celý čas znepokojovalo bolo to množstvo ľudí, ktoré tam bolo. bez nich by to bol úplný raj :) keď sa rozhodneš ísť tam a nafotíš nejaké obrázky, pošli mi link, rada si pozriem iný pohľad na toto miesto :)

      Páči sa mi

      • Michael píše:

        Dobře =)

        A to množství lidí mne znepokojuje poslední dobou všude.. minulé jaro byl lom Velká Ameriak úplně prázdný, byli jsme tam sami..dva týdny zpátky jsme se tam vrátili a bylo to tam jak na Václavském náměstí =(

        Páči sa mi

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s